Pytheas, Grék z Masálie, žijúci v 4. storočí pred Kristom, bol rvým prieskumníkom Británie a prvým stredomorským cestovateľom, ktorý navštívil ďaleký sever a dostal sa až za polárny kruh. Na jeho cestách ho okrem iného upútal jantár, s ktorým prišiel do kontaktu v Pobaltí, a pravdepodobne ako prvý identifikoval jeho pôvod a vznik ako skamenenú živicu starovekých ihličnanov.
Pytheas žil tri storočia pred naším letopočtom vo vtedajšej Masálii (Massalia), čo je dnešné Marseille, Francúzsko. Tento bádateľ, geograf a astronóm gréckeho pôvodu je známy svojou odvážnou plavbou za Stredozemné more, kde sa vydal do neznámych vôd Atlantického oceánu, precestoval Britské ostrovy, a dostal sa až do tajomnej krajiny, ktorú nazval „Thule“. Jeho cesty boli vskutku pozoruhodné a na danú dobu skutočne odvážne a dobrodružné. Navyše poskytli aj najstaršie známe správy o spojení starovekých gréckych civilizácií so severnými krajinami bohatými na jantár.
Pytheove cesty
Pytheas sa vydal na svoju slávnu výpravu okolo roku 325 pred Kristom. V tom čase bol grécky svet obmedzený na Stredozemné more, regióny na severe boli zahalené rúškom tajomstva. Grécka kolónia Massalia zažívala v tom čase rast vplyvu a bohatstva, v plnom rozmachu tomu však bránilo rivalské Kartágo, ktoré blokovalo Gibraltarsky prieliv, aby sa lode iných krajín nedostali k zdrojhom cínu, medi a zlata na ostrovoch Atlantiku. Obchodníci z Masálie mali záujem stať sa súčasťou prosperujúceho obchodu s týmito artiklami a potrebovali nájsť alternatívne obchodné cesty, ktoré by ich dostali až do severnej Európy, a za týmto účelom financovali cestu pod vedením Pythea.
Pytheas, poháňaný zvedavosťou a túžbou zmapovať nové obchodné trasy, sa vydal na cestu do Atlantiku, ktorá ho zaviedla do ďalekých končín severnej Európy. Jeho pozorovania zaznamenané v jeho diele O oceáne, ktoré sa žiaľ nezachovalo. Ostali z neho len fragmenty, ktoré neskôr citovali spisovatelia ako Strabón a Plínius starší. Títo grécki spisovatelia však Pytheove dedičstvo spochybňovali, nazývali ho klamárom a chvastúňom. Bolo ťažké uveriť opisom úrodnej Británie alebo na nerasty bohaté Pobaltie. Dnes už o jeho príbehu nie je pochybností a je zrejmé, že Pytheas bol veľký objaviteľ, ktorý výrazne rozšíril grécke cestovateľské obzory aj geografické znalosti.
Pytheas a jantár
Jedným z mnohých významných prínosov Pythea z jeho ciest bolo objavenie zdroja jantáru, vzácneho materiálu vysoko ceneného v starovekom svete. S jantárom, známym aj ako „zlato severu“, sa dlho obchodovalo v Európe a Stredozemnom mori. Gréci a Rimania ho používali na šperky, amulety a liečebné účely, ale pôvod jantáru bol pre mnohých záhadou.
Počas svojich ciest pozdĺž pobrežia severnej Európy sa Pytheas dostal do oblasti Baltského mora, oblasti bohatej na náleziská jantáru. Hoci sa nedá uričť, ktoré krajiny konkrétne navštívil, prevláda názor, že cestoval pozdĺž pobrežia dnešného Nemecka, Dánska a možno aj Škandinávie, teda všetkých oblastí spojených s obchodom s jantárom.
Bol prvým známym bádateľom, ktorý zdokumentoval pôvod jantáru v ďalekých severných oblastiach, pričom opísal, že materiál vyplavilo more na pobrežie ostrova Abalus, pravdepodobne Helgoland, kde ho miestni obyvatelia zbierali a potom predávali. Pytheovo rozprávanie o tom, ako sa tento materiál dostal do stredomorského sveta dlhými, zložitými obchodnými cestami, poskytlo prvé jasné pochopenie toho, ako táto živicová látka putovala z chladných, vzdialených krajín severu na rušné trhy Grécka a Ríma.
Gréci dovtedy verili, že jantár je stuhnutá morská pena, či slnečné lúče, ktoré sa hmotnia pri kontakte s morskou vodou. Pytheas ako prvý identifikoval pôvod jantáru a spojil si ho so živicou borovíc.
Obchod s jantárom v starovekom svete
Jantár, ktorý objavil Pytheas, zohral dôležitú úlohu v starovekých obchodných sieťach. Dlho pred jeho plavbou používali jantár Mykénčania, Minojci a ďalšie stredomorské civilizácie. Pobaltský región, bohatý na náleziská jantáru, sa stal významným zdrojom tohto cenného materiálu, ktorý sa dostal na juh pozdĺž toho, čo sa neskôr nazývalo „Jantárovou cestou“. Táto obchodná cesta spájala severné krajiny so Stredozemným morom a prechádzala cez rieky a roviny Európy.
Jantár nebol len krásny materiál. Ľudia verili, že má magické a liečivé vlastnosti. Gréci a Rimania si mysleli, že jantár môže chrániť pred chorobami, odháňať zlých duchov a dokonca poskytnúť úľavu od niektorých chorôb. Teplý, zlatý odtieň jantáru a jeho schopnosť udržať statický náboj pri trení mu navyše dodávali mystický rozmer.
Spojením gréckeho sveta s oblasťami produkujúcimi jantár pomohol Pytheas rozšíriť porozumenie tejto cennej látky a prispel k rastu obchodu s jantárom v nasledujúcich storočiach.
Thule a okraj známeho sveta
Cesty doviedli Pythea až do tajomnej krajiny Thule. Thule, popisované ako najsevernejšie miesto na svete, sa údajne nachádzalo šesť dní plavby z Británie. Pytheas poskytol záhadný opis miesta, kde slnko počas leta sotva zapadalo a počas zimy sotva vychádzalo, pravdepodobne teda išlo o miesto blízko polárneho kruhu.
Mnohí vedci neskôr diskutovali o tom, ktorá krajina mohla byť Pytheovo Thule. Niektorí sú presvedčení, že by to mohol byť Island, iní sa prikláňajú k názoru, že ide o Nórsko alebo Shetlandské ostrovy. Kdekoľvek mohla krajina Thule byť, je neodškriepiteľné, že Pytheova cesta rozšírila hranice známeho sveta a priviedla Grékov do kontaktu so severnými národmi a ich bohatými prírodnými zdrojmi, vrátane jantáru.
Pytheove objavy
Hoci pytheova cesta nebola všeobecne akceptovaná všetkými jeho súčasníkmi, historici neskôr ocenili význam jeho objavov. Pytheas bol skôr námorníkom, než obchodníkom. Bol to vysoko inteligentný, vzdelaný muž a bystrý pozorovateľ so znalosťami astronómie a geografie a so skutočnou vedeckou zvedavosťou. Pozoroval napríklad, ako sa dni predlžovali, keď sa plavil na sever, a meral výšky Slnka na rôznych miestach, čím položil prvé základy merania zemepisnej šírky. Zaznamenal tiež, že presne nad severným pólom nie je žiadna hviezda. Všímal si tiež príliv a odliv a bol prvým človekom, ktorý si ich spojil s vplyvom Mesiaca a hoci nevedel presne vysvetliť, ako tento jav funguje, toto pozorovanie bolo v tom čase revolučné. Bol tiež prvým známym Grékom, ktorý opísal polárny deň, polárnu žiaru a polárny ľad.
Nemenej významné boli aj jeho zemepisné pozorovania. Opisoval úrodnú Britániu, bohatú na pšenicu, kukuricu a ďalšie plodiny, a kde sa chovali bohaté stáda úžitkových zvierat, divoké Írsko, civilizovaný Cornwall, ktorý bol na vysokej úrovni rozvoja vďaka medzinárodnému obchodu s cínom. Písal o severných krajinách, kde ľudia chovali málo zvierat a kde okrem ovsa, divokého ovocia a koreňov nerástlo nič iné. Tieto podrobné správy o cudzích národoch a krajinách ďalekého severu boli pre budúcich prieskumníkov a obchodníkov neoceniteľné. Ako prvý tiež spomenul označenie „Británia“ a germánske kmene.
Hoci sa Pytheove spisy stratili v histórii, jeho opisy severných krajín, polárnych oblastí a zdroja jantáru zanechali trvalý vplyv. Spojením gréckeho sveta so vzdialenými krajinami severu Pytheas preklenul priepasť medzi stredomorskou civilizáciou a nevyužitými zdrojmi severnej Európy. Jeho objav zdroja jantáru pomohol posilniť obchodnú a kultúrnu výmenu medzi týmito regiónmi na ďalšie storočia. Prostredníctvom Pytheovho odkazu začal grécky svet chápať rozľahlosť sveta za ich známymi pobrežiami, uvedomujúc si, že cenné zdroje, medzi iným napríklad jantár, a tiež znalosti vzdialených kultúr sa nachádzajú ďaleko od doposiaľ známych častí Zeme.
Bohatú ponuku jantárových šperkov pre dámy, pánov aj pre deti nájdete v našom eshope.
