Svätá Lucia, rímska kresťanská mučeníčka zo Syrakúzy, ktorá zomrela na začiatku 4. storočia počas prenasledovania kresťanov. Jej tradičný sviatok, v Európe známy ako Deň svätej Lucie, oslavujú západní kresťania 13. decembra. U nás sa volá aj stridží deň a viažu sa s ním rôzne magické tradície a zvyky.
Od Lucie do Vianoc má každá noc svoju moc. Tento deň bol považovaný za najkratší deň roka a ľudia na Slovensku verili, že práve počas tejto dlhej noci majú bosorky, strašidlá a iné čarovné bytosti mimoriadne činorodé obdobie. Dokonca aj samotnú Luciu si ľudia na Slovensku predstavovali ako čarodejnicu s takou magickou mocou, že ju dokonca vyvrhol oheň, keď ju chceli za bosoráctvo upáliť.
Vo svete je to inak. Predovšetkým v škandinávskych krajinách má uctievanie svätej Lucie podobu ceremónií, počas ktorých dievčatá v bielych šatách kráčajú so sviečkami v rukách, na čele sprievodu ich vedie dievčina s červenou sviečkou a korunkou na hlave. Sviečky symbolizujú oheň, ktorý odmietol vziať život svätej Lucii, keď bola odsúdená na upálenie. Ženy spievajú pieseň o svetle, ktorým lucia prekonáva tmu.
Legenda o svätnej Lucii
Lucia sa narodila okolo roku 283 roku a bola známa svojou oddanosťou kresťanskej viere. Svoj život zasvätila Bohu a odmietla sa vydať za pohanského boháča, do zväzku s ktorým ju nútila matka. Tá však neskôr ochorela, Lucia ju primäla absolvovať púť, na ktorej sa jej priznala so svojím odhodlaním ostať verná len Bohu. Matka ju vypočula a napokon zásnuby zrušila. Okrem toho sa vďaka zjaveniu zo svojej choroby vyliečila.
Jedna z verzií legendy hovorí, že aby sa Lucia zbavila nechceného snúbenca, vyklala si očí, ktoré mal na nej nesmierne obdivovať. Slepá však neostala, Mária ju za jej sľub čistoty obdarovala novými, ešte krajšími očami. Ohrdnutého nápadníka to však rozzúrilo a z pomsty ju udal úradom. V tom čase práve prebiehali perzekúcie kresťanov nariadené rímskym cisárom Diokleciánom. Tí kresťanov tvrdo trestali, Luciu predviedli pred súd a s cieľom prinútiť ju vzdať sa viery bola podrobená mučeniu, a napokon aj bola zabitá. Najprv sa ju však snažili potupiť a dať do nevestinca, no pri pokuse o prevoz sa voz nepohol ani o centimeter. Odsúdili ju teda na smrť ohňom, no upáliť sa ju však nepodarilo, z plameňov vyviazla zázrakom bez zranení, a tak ju museli zabiť bodnutím do hrdla.
Dnes leží časť jej pozostatko v chráme sv. Jeremiáša a Lucia v Benátkach, jej oči sú v Neapole a ďalšie ostatky v meste Syrakúzy, ktorých je patrónkou. Je tiež patrónkou svetla, prostitútok, slepých, chorých, a mnohých ďalších. Znázorňuje sa v tunike, s očami na miske alebo s mečom v hrdle.
Tradície a zvyky na Luciu na Slovensku
Na Slovensku sa sviatok Lucie spája s viacerými ľudovými tradíciami a poverami. Tento deň je považovaný za jeden z najmystickejší dňov roka a sprevádza ho mnoho zvykov, ktoré majú chrániť pred zlými silami.
Najdôležitejšie tradície spojené s Luciou sú:
Lucie, ženy v bielom
Na Luciu často chodili ženy prezlečené v bielom ako Lucie. Zahalené v bielych plachtách a s pomúčenými tvárami vykonávali rituálne čistenie domu, metličkami vymetali kúzy izieb, aby ochránili rodinu pred zlými duchmi.
Cesnak úplne všade
Na Luciu sa jedol vo veľkom cesnak, navyše sa ním potierali dvere príbytkov a dokonca aj maštalí, aby ľuďom ani zvieratám nemohli bosorky počarovať. Cesnakom, ktorý ich mal chrániť pred zlými silami, kreslili na dvere kríže.
Zákaz vstupu dievčatám
Do domu sa nevpúšťali ženy a dievčatá, pretože sa verilo, že sú to buď prezlečené bosorky, alebo by so sebou mohli priniesť zlé sily. Žena teda predstavovala nešťastie a jej prítomnosť v cudzom dome nebola vítaná.
Luciový stolček
Bol to drevený stolček, zhotovený bez použitia jediného klinca. Ten ľudia vyrábali od Lucie až do Štedrého dňa a ak ste si ho so sebou priniesli na vianočnú omšu a sadli ste si naň, mali ste uvidieť všetky dedinské čarodejnice.
Veštby a ľúbostné čary
Deň svätej Lucie sa tiež spájal s veštením budúcnosti. Dievčatá si počas nasledujúcich dvanástich dní písali mená chlapcov na kúsky papiera. Každý deň potom jeden lístoček vytiahli a hodili za hlavu. Ten, ktorý imostal na Štedrý deň, mal niesť meno nastávajúceho. Ak bol lístoček prázdny, dievčina sa do roka nemala vydať.
Zákaz šitia a pradenia
Na Luciu bolo zakázané šiť, priasť a vykonávať iné ženské práce, pretože vykonávanie týchto činností by mohlo priniesť smolu.
Hlavne nič nepožičiavať
Z domu sa na Luciu nič nevynášalo – čo bolo inak medzi susedmi bežné, že si niekto prišiel požičať cukor či múku. Na Luciu by však mohla prísť jedine tak striga.
Predpoveď počasia ďalšieho roka
Každý z dní po Lucii až do Vianoc mal reprezentovať jeden mesiac v budúcom roku. Podľa toho, aké bolo v jednotlivých dňoch počasie ľudia hádali, aký bude tento mesiac v ďalšom roku.
Viac článkov o histórii a tradídiách rôznych sviatkov nájdete tu.