Secesia patrí medzi najpôsobivejšie umelecké smery prelomu 19. a 20. storočia. Je to štýl elegantných kriviek, rastlinných ornamentov, ženských siluet, dekoratívnych fasád, jemných šperkov, plagátov, vitráží, nábytku a interiérov, v ktorých sa umenie prelína s každodenným životom. Na rozdiel od mnohých starších historických štýlov sa secesia nesnažila napodobňovať minulosť. Chcela vytvoriť nový jazyk modernej doby.
Vo svete je secesia známa najmä pod francúzskym názvom Art Nouveau, teda „nové umenie“. V nemecky hovoriacom prostredí sa používa názov Jugendstil, v Rakúsku a strednej Európe sa často hovorí o secesii, v Španielsku o modernisme a v Taliansku o stile Liberty. Všetky tieto pomenovania označujú príbuzný umelecký jav, ktorý sa rozšíril najmä v období približne od 90. rokov 19. storočia do začiatku prvej svetovej vojny. Encyclopaedia Britannica charakterizuje Art Nouveau ako ornamentálny štýl, ktorý prekvital približne medzi rokmi 1890 a 1910 v Európe aj v Spojených štátoch a používal sa v architektúre, interiéroch, šperkoch, skle, plagátoch a ilustrácii.
Secesia je dôležitá aj preto, že zmenila pohľad na samotné umenie. Umelecké dielo už nemuselo byť iba obrazom zaveseným v galérii alebo sochou na podstavci. Umením sa mohla stať fasáda domu, schodiskové zábradlie, lampa, stolička, plagát, čajová súprava, váza alebo brošňa. Práve v tom spočíva jej čaro: secesia chcela preniesť krásu do bežného života.
Čo je secesia?
Secesia je umelecký smer a štýl, ktorý sa rozvíjal najmä na prelome 19. a 20. storočia. Vyznačuje sa dekoratívnosťou, plynulou líniou, ornamentom, asymetriou, inšpiráciou prírodou a dôrazom na jednotu umenia a remesla.
Jej typickým znakom je vlnitá, organická línia, často pripomínajúca stonku rastliny, vlas, vodný prúd, šľahnutie bičom alebo pohyb tela. Britannica pri Art Nouveau zdôrazňuje práve dlhú, zvlnenú organickú líniu ako jeden z hlavných rozpoznávacích znakov tohto štýlu.
Secesia sa prejavila v mnohých oblastiach:
| Oblasť | Ako sa v nej prejavila secesia |
| Architektúra | zvlnené fasády, ornamenty, železo, sklo, keramika, vitráže |
| Interiérový dizajn | nábytok, tapety, lampy, zábradlia, dvere, textílie |
| Grafika | plagáty, ilustrácie, knižné obálky, typografia |
| Maľba | dekoratívne plochy, ženské postavy, symbolika, zlaté tóny |
| Úžitkové umenie | vázy, keramika, sklo, kovové predmety, šperky |
| Šperkárstvo | brošne, prívesky, hrebene, náhrdelníky s prírodnými motívmi |
Secesia nebola iba štýlom dekorácie. Bola aj reakciou na dobu. Koniec 19. storočia priniesol prudký rozvoj priemyslu, miest, technológií, dopravy, reklamy a masovej tlače. Umelci a dizajnéri hľadali spôsob, ako vytvoriť moderné umenie, ktoré nebude iba kópiou gotiky, renesancie, baroka alebo klasicizmu. The Metropolitan Museum of Art opisuje Art Nouveau ako smer, ktorý sa rozvíjal od 80. rokov 19. storočia do prvej svetovej vojny a výrazne ovplyvnil najmä úžitkové umenie, grafiku a ilustráciu.
Historický kontext: prečo secesia vznikla?
Reakcia na historizmus 19. storočia
V 19. storočí boli v architektúre a umení veľmi rozšírené historizujúce štýly. Stavali sa neogotické, neorenesančné či neobarokové budovy. Umelci často čerpali z minulosti a jednotlivé epochy sa napodobňovali alebo kombinovali. Secesia sa voči tomuto prístupu vymedzila.
Jej ambíciou bolo vytvoriť nový štýl pre novú dobu. Nebola to iba zmena ornamentu, ale zmena myslenia. Secesia chcela byť moderná, medzinárodná, dekoratívna, ale zároveň prepojená s remeslom a kvalitným materiálom. V&A Museum ju opisuje ako jeden z prvých vedomých pokusov vytvoriť moderný štýl, ktorý sa rozvíjal v Európe aj Amerike a prejavil sa v maľbe, sochárstve, šperku, kovotepectve, skle a keramike.
Priemyselná revolúcia a túžba po kráse
Priemyselná revolúcia priniesla masovú výrobu, nové materiály a veľké mestské prostredie. Na jednej strane vznikali nové technické možnosti, na druhej strane mnohí umelci cítili, že priemyselný svet je chladný, opakujúci sa a esteticky chudobný.
Secesia reagovala tým, že chcela spojiť moderné materiály s umeleckou krásou. Železo, sklo, keramika, farebné vitráže a nové tlačiarenské techniky sa stali prostriedkami tvorby. V architektúre sa ornament nemusel iba „nalepiť“ na budovu; mohol vyrastať z jej konštrukcie. Zábradlie sa mohlo vlniť ako rastlina, lampa mohla pripomínať kvet, fasáda mohla pôsobiť ako živý organizmus.
Vplyv prírody
Príroda bola pre secesiu hlavným zdrojom inšpirácie. Umelci pozorovali rastliny, kvety, listy, hmyz, vtáky, mušle, hady, morské vlny aj ľudské telo. Dôležité však nebolo realistické kopírovanie prírody. Secesia prírodné tvary štylizovala, predlžovala, rytmizovala a premieňala na ornament.
Typické motívy secesie sú:
- ľalie, kosatce, maky, orchidey, púpavy a vinič,
- labute, pávy, vážky, motýle a hady,
- ženské vlasy meniace sa na ornament,
- morské vlny, mušle a vodné rastliny,
- plazivé stonky, korene, púčiky a listy,
- slnečné kotúče, hviezdy, mystické symboly a masky.
Metropolitan Museum pri Art Nouveau zdôrazňuje, že smer čerpal inšpiráciu z nespútaných aspektov prírodného sveta, najmä v úžitkovom umení, grafike a ilustrácii.
Máte radi krásne šperky? Prezrite si ponuku šperkov z nášho eshopu.
Vplyv japonského umenia
Na secesiu silno pôsobilo aj japonské umenie, najmä drevorezy ukiyo-e. Európski umelci obdivovali ich plošnosť, asymetrickú kompozíciu, výraznú kontúru, dekoratívnosť a neobvyklé výrezy. Tento vplyv sa nazýva japonizmus.
V secesnej grafike a plagáte sa preto často objavujú ploché farebné plochy, elegantná linka, kompozícia bez klasickej perspektívy a dekoratívne pozadie. Met Museum pri francúzskom umení konca 19. storočia uvádza, že Art Nouveau bol založený na asymetrických organických formách a bol ovplyvnený japonským umením.
Pomenovanie secesie v rôznych krajinách
Secesia bola medzinárodný štýl, ale v každej krajine mala trochu inú podobu a iný názov.
| Krajina alebo oblasť | Názov štýlu |
| Francúzsko a Belgicko | Art Nouveau |
| Nemecko | Jugendstil |
| Rakúsko | Wiener Secession, viedenská secesia |
| Česko a Slovensko | secesia |
| Španielsko, najmä Katalánsko | modernisme |
| Taliansko | stile Liberty |
| Anglicko | Modern Style |
| Spojené štáty | Art Nouveau, Tiffany style |
Názov Art Nouveau sa rozšíril najmä vďaka Parížu a galérii Maison de l’Art Nouveau, ktorú otvoril obchodník Siegfried Bing. Termín sa stal označením pre nový dekoratívny štýl, ktorý sa snažil oslobodiť od historizmu. Britannica uvádza, že pomenovanie Art Nouveau bolo používané v Belgicku periodikom L’Art Moderne a v Paríži sa spája so S. Bingom a jeho galériou.
V strednej Európe sa udomácnilo slovo secesia, odvodené od latinského secessio, teda oddelenie alebo odchod. V umeleckom kontexte išlo o symbolický odchod mladých a progresívnych umelcov od konzervatívnych umeleckých inštitúcií.
Hlavné znaky secesie
1. Vlnitá organická línia
Najznámejším znakom secesie je línia. Nie je rovná, technická ani prísne geometrická. Je živá, pružná, plynulá a často asymetrická. Pripomína stonku, vlasy, dym, vodu alebo pohyb tela.
Táto línia sa objavuje všade: na fasádach, v plagátoch, šperkoch, kovových zábradliach, vitrážach, nábytku aj keramike. V secesii línia nie je iba obrys. Je nositeľkou rytmu, pohybu a nálady.
2. Ornament ako základ výrazu
Secesia je ornamentálna. Ornament však nie je iba doplnok. Často tvorí samotnú podstatu diela. Kvetinové stonky, špirály, listy, vlasy a vlny vytvárajú kompozíciu, ktorá spája jednotlivé časti obrazu, predmetu alebo budovy.
V starších štýloch mohol ornament pôsobiť ako dekorácia pridaná na povrch. V secesii sa často stáva súčasťou konštrukcie. Zábradlie, stĺp, rám dverí alebo spona na šatách sa môže zmeniť na organický tvar.
3. Ženská postava
Žena je jedným z najvýraznejších symbolov secesie. Objavuje sa na plagátoch, obrazoch, vitrážach, šperkoch, keramike aj knižných ilustráciách. Často má dlhé splývavé vlasy, jemnú tvár, elegantné gesto a pôsobí ako múza, víla, osudová žena alebo prírodná bytosť.
Secesná žena nie je iba portrét. Je súčasťou ornamentu. Jej vlasy sa menia na línie, šaty na dekoratívne plochy a telo na rytmus kompozície.
4. Spojenie umenia a remesla
Secesia odmietala ostré delenie na „vysoké“ a „nízke“ umenie. Maľba, architektúra, nábytok, plagát, sklo aj šperk mohli mať rovnakú umeleckú hodnotu, ak boli navrhnuté s citom a majstrovstvom.
S tým súvisí myšlienka Gesamtkunstwerk, teda „celkové umelecké dielo“. Ideálom bol priestor, v ktorom architektúra, nábytok, osvetlenie, tapety, riad, textil aj šperk vytvárajú jeden harmonický celok. MoMA pri viedenskej secesii uvádza, že jej tvorcovia sa usilovali o zjednotenie rôznych umeleckých foriem a stierali hranice medzi voľným a dekoratívnym umením.
5. Asymetria a pohyb
Secesia má rada asymetriu. Kompozície nepôsobia strnulo. Rastú, vlnia sa, otáčajú a plynú. Tento dynamický účinok vidno v plagátoch Alfonza Muchu, v architektúre Victora Hortu, v šperkoch Reného Laliquea aj v kovových vstupoch parížskeho metra od Hectora Guimarda.
6. Luxus, remeslo a nové materiály
Secesia milovala krásne materiály: sklo, email, keramiku, drevo, kov, drahé aj polodrahokamy, perleť, rohovinu, opál, zlato, striebro či farebné glazúry. Zároveň pracovala aj s novými technickými možnosťami. V architektúre sa často používalo železo a sklo, v grafike farebná litografia a v šperkárstve experimentálne kombinácie materiálov.
Secesia v architektúre
Secesná architektúra je jednou z najviditeľnejších podôb tohto štýlu. Fasády domov sa menili na dekoratívne plochy s rastlinnými ornamentmi, maskami, ženskými tvárami, keramickými obkladmi a kovanými balkónmi. Interiéry sa navrhovali ako celok: od schodiska až po kľučku na dverách.
Victor Horta a belgická secesia
Za jedného z priekopníkov secesnej architektúry sa považuje belgický architekt Victor Horta. Jeho domy v Bruseli patria k najvýznamnejším príkladom Art Nouveau. Horta pracoval s kovom, sklom, svetlom a otvoreným priestorom. Schodiská, zábradlia a interiérové línie v jeho stavbách pôsobia ako živé rastliny.
Belgická secesia bola často dynamická, organická a architektonicky odvážna. Nesústredila sa iba na fasádu, ale aj na vnútorný priestor, svetlo a plynulosť pohybu.
Hector Guimard a parížske metro
Francúzska secesia je neoddeliteľne spojená s menom Hector Guimard. Jeho vstupy do parížskeho metra patria medzi najznámejšie symboly Art Nouveau. Kombinujú kov, sklo, organické línie a modernú mestskú funkciu. Guimard dokázal z obyčajného vstupu do dopravného systému vytvoriť umelecký objekt.
Antoni Gaudí a katalánsky modernisme
V Katalánsku dostala secesia osobitú podobu nazývanú modernisme. Najznámejším tvorcom je Antoni Gaudí, ktorého stavby v Barcelone patria k najikonickejším dielam európskej architektúry. Gaudího tvorba je síce veľmi osobitá a presahuje jednoduché zaradenie do secesie, no zdieľa s ňou organické tvary, ornamentálnosť, dôraz na remeslo a inšpiráciu prírodou.
Jeho architektúra pôsobí ako živý organizmus: steny sa vlnia, stĺpy pripomínajú kmene stromov, keramické mozaiky vytvárajú farebné povrchy a detail je rovnako dôležitý ako celok.
Viedenská secesia
Viedenská secesia vznikla v roku 1897 ako skupina umelcov, ktorí sa chceli odkloniť od konzervatívneho akademického umenia. Spájali sa s ňou mená ako Gustav Klimt, Josef Hoffmann, Koloman Moser, Joseph Maria Olbrich a Otto Wagner. Britannica pri viedenskej secesii uvádza, že Secession Building vo Viedni, dokončená v roku 1898 podľa návrhu Josepha Olbricha, sa stala ikonou skupiny usilujúcej sa o nový štýl oslobodený od historických vplyvov.
Viedenská secesia je oproti francúzskej alebo belgickej často prísnejšia, geometrickejšia a konštruktívnejšia. Kým parížska secesia sa viac vlní, viedenská secesia rada pracuje so štvorcom, kruhom, pravidelným rytmom, zlatom a plošným ornamentom.
Slávne motto viedenskej secesie znelo: „Der Zeit ihre Kunst, der Kunst ihre Freiheit“, teda „Každej dobe jej umenie, umeniu jeho slobodu“. Toto heslo výstižne vyjadruje podstatu smeru: umenie má patriť svojej dobe a nemá byť spútané minulosťou. MoMA uvádza práve toto motto v súvislosti s výstavami Secesie od roku 1898.
Secesia na Slovensku: Modrý kostolík v Bratislave
Secesia má výrazné zastúpenie aj na Slovensku, najmä v mestách, ktoré boli súčasťou kultúrneho priestoru Rakúsko-Uhorska. Najznámejším príkladom je Kostol svätej Alžbety v Bratislave, známy ako Modrý kostolík.
Visit Bratislava ho opisuje ako jednu z najpôsobivejších art nouveau stavieb v meste a uvádza, že jeho štýl, známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj na neďalekej budove gymnázia na Grösslingovej ulici; obe stavby navrhol budapeštiansky architekt Ödön Lechner.
Modrý kostolík je výnimočný farebnosťou, keramickými detailmi, oblými tvarmi a rozprávkovým charakterom. Jeho modrá fasáda, glazovaná strecha a ornamentálne prvky ukazujú, ako sa secesia vedela prispôsobiť miestnej tradícii a vytvoriť veľmi osobitý architektonický výraz.
Secesia v maľbe
Secesná maľba je dekoratívna, symbolická a často plošná. Nejde jej vždy o realistické zobrazenie priestoru. Dôležitejšie sú línia, rytmus, farba, ornament a nálada.
Gustav Klimt
Najznámejším maliarom spojeným so secesiou je Gustav Klimt. Jeho diela sú plné zlata, ornamentov, ženských postáv, erotiky, symboliky a dekoratívnych vzorov. Klimt spájal figurálnu maľbu s ornamentom tak, že telo a vzor často splývajú do jedného celku.
Jeho obrazy ako Bozk alebo portréty významných viedenských žien patria k najznámejším dielam obdobia okolo roku 1900. Klimt bol tiež jedným z ústredných predstaviteľov viedenskej secesie. Google Arts & Culture uvádza, že Klimt bol spoluzakladateľom a prvým prezidentom viedenskej Secesie, založenej v roku 1897.
Alfonz Mucha
Pre české a slovenské prostredie je mimoriadne dôležitý Alfonz Mucha. Jeho plagáty, najmä tie pre herečku Sarah Bernhardt, výrazne ovplyvnili vizuálnu podobu Art Nouveau. Muchove ženské postavy, dekoratívne rámy, kruhové aureoly, kvetinové ornamenty a jemné pastelové farby sa stali ikonou secesnej grafiky.
Mucha Foundation uvádza, že jeho prvý plagát pre Sarah Bernhardtovú k hre Gismonda ho preslávil a stal sa začiatkom ich významnej spolupráce.
Mucha je často vnímaný ako „plagátový“ umelec, no jeho tvorba bola širšia. Venoval sa ilustrácii, knižnej grafike, návrhom interiérov, dekoratívnym panelom, dizajnu predmetov aj monumentálnemu cyklu Slovanská epopej.
Secesia v grafike a plagáte
Secesia je neoddeliteľne spätá s rozmachom plagátu. Koncom 19. storočia sa mestá zaplnili reklamnými plochami, divadelnými oznámeniami, produktovými plagátmi a kultúrnymi pozvánkami. Vďaka farebnej litografii mohli vzniknúť veľké, výrazné a esteticky pôsobivé plagáty.
Plagát sa v secesii stal umeleckou formou. Už nebol iba informáciou, ale aj dekoratívnym obrazom. Secesné plagáty mali často:
- výraznú ženskú postavu,
- dekoratívny rám,
- elegantné písmo,
- plošné farby,
- ornamentálne pozadie,
- asymetrickú kompozíciu,
- jasnú identitu produktu alebo udalosti.
Okrem Muchu boli významnými tvorcami plagátu aj Henri de Toulouse-Lautrec, Jules Chéret, Théophile Steinlen, Aubrey Beardsley či Koloman Moser.
Secesia ovplyvnila aj typografiu. Písmo sa stávalo dekoratívnym prvkom, často sa vlnilo, zužovalo, rozširovalo a ladilo s celkovým ornamentom kompozície.
Secesia v interiéri a úžitkovom umení
Jednou z najdôležitejších oblastí secesie bolo úžitkové umenie. Secesia chcela, aby krása nebola len v múzeu, ale aj doma, v kaviarni, v divadle, v obchode či na ulici.
Secesný interiér sa vyznačuje jednotným riešením priestoru. Nábytok, steny, svietidlá, textílie, sklo, keramika, kovanie aj drobné predmety mali vytvárať harmonický celok.
Typické prvky secesného interiéru:
- drevený nábytok s oblými líniami,
- intarzované a vyrezávané rastlinné motívy,
- vitrážové okná,
- lampy so sklenenými tienidlami,
- keramické obklady,
- kovové zábradlia,
- dekoratívne tapety,
- kvetinové textílie,
- zrkadlá s organickými rámami,
- nástenné maľby a mozaiky.
Významné miesto má aj sklo. Mená ako Émile Gallé, Daum Frères alebo Louis Comfort Tiffany sú spojené s nádhernými vázami, lampami a sklenenými objektmi, ktoré využívali farebnosť, priesvitnosť a organické tvary.
Secesné šperky: keď sa príroda mení na nositeľné umenie
Secesné šperky patria k najkrajším a najosobitejším prejavom celého smeru. Kým tradičné šperkárstvo 19. storočia často zdôrazňovalo hodnotu drahých kovov a veľkých drahokamov, secesia priniesla nový pohľad: dôležitý nebol iba materiál, ale najmä umelecký nápad, tvar, línia a symbolika.
V&A Museum uvádza, že René Lalique bol najvýznamnejším šperkárom Art Nouveau a vytvoril nový štýlový jazyk založený na zvlnených interpretáciách prírodných foriem, pričom presadzoval aj nešľachtené alebo menej tradičné materiály ako email, sklo a rohovinu.
Hlavné znaky secesných šperkov
Secesný šperk je často drobným umeleckým dielom. Brošňa, prívesok, hrebeň do vlasov alebo náhrdelník neboli chápané iba ako ozdoba, ale ako kompozícia s vlastným príbehom.
Typické znaky secesných šperkov:
- organické línie a asymetria,
- rastlinné motívy,
- hmyz, najmä vážky a motýle,
- ženské tváre a postavy,
- hady, labute, pávy a morské bytosti,
- jemné farby a priesvitné materiály,
- emailové plochy,
- kombinácia drahých a nedrahých materiálov,
- symbolika premeny, krásy, erotiky, snu a prírody.
Secesné šperky často pôsobia ako fantazijné bytosti. Vážka môže mať telo ženy, ženské vlasy sa môžu zmeniť na krídla, had môže vytvárať obrys náhrdelníka a kvet môže byť zároveň dekoráciou aj symbolom ženskosti.
Materiály v secesných šperkoch
Secesní šperkári experimentovali s materiálmi. Nepoužívali iba diamanty, rubíny a smaragdy. Obľubovali aj materiály, ktoré mali jemnejší, snovejší alebo prírodnejší účinok.
Často sa používali:
| Materiál | Prečo bol obľúbený |
| umožňoval jemné farebné plochy a prechody | |
| Opál | pôsobil tajomne, menil farbu podľa svetla |
| Mesačný kameň | mal mäkký, snový lesk |
| Perly a barokové perly | nepravidelnosť ladila s organickým štýlom |
| Rohovina | dala sa tvarovať do jemných prírodných foriem |
| Sklo | umožňovalo priesvitnosť a farebný efekt |
| Zlato a striebro | tvorili konštrukciu a dekoratívny rám |
| Polodrahokamy | prinášali farbu bez dôrazu na tradičný luxus |
The Metropolitan Museum of Art pri šperkoch konca 19. storočia uvádza, že dizajnéri prijali Art Nouveau s jeho záujmom o prírodné a asymetrické formy a že skromnejšie materiály, ako emaily, opály, mesačné kamene a barokové perly, nahrádzali diamanty a tradičné drahokamy.
René Lalique: majster secesného šperku
Najvýznamnejším menom secesného šperkárstva je René Lalique. Jeho šperky boli technicky dokonalé, ale zároveň poetické, zvláštne a niekedy až znepokojivé. Lalique dokázal spojiť ženskú tvár, hmyz, rastlinu, hadie telo, email a drahokam do kompozície, ktorá pôsobí ako sen.
The Met uvádza, že Lalique sa v 90. rokoch 19. storočia stal jedným z najobdivovanejších parížskych šperkárov a že sa vyhýbal používaniu drahých kameňov iba pre ich hodnotu.
Jeho tvorba ukazuje, že secesný šperk nebol len luxusným doplnkom. Bol umeleckým vyhlásením. Nositeľka takého šperku nenosila iba hodnotný predmet, ale aj symbol prírody, tajomstva, ženskosti a modernej estetiky.
Met Museum pri Laliqueovom prívesku z roku približne 1901 uvádza, že francúzsky secesný šperkár bol mimoriadne inovatívny v kombinovaní emailu a drahých kameňov; konkrétny prívesok využíva motív dvoch pávov, opál a barokovú perlu.
Motív ženy v secesnom šperku
Ženská postava bola v secesnom šperku veľmi častá. Môže byť múzou, nymfou, vílou, osudovou ženou alebo prírodným duchom. Často sa objavuje iba tvár s rozviatymi vlasmi, ktoré sa menia na ornament.
Tento motív súvisí so širšou kultúrou fin de siècle, teda konca storočia. Žena bola vnímaná ako symbol krásy, príťažlivosti, tajomstva, snu, ale aj nebezpečenstva. Secesia túto predstavu preniesla do šperku veľmi jemne a dekoratívne.
Hrebene do vlasov, brošne a prívesky
Secesia mala rada šperky, ktoré umožňovali výraznú siluetu. Obľúbené boli najmä:
- brošne s vážkami, pávmi, kvetmi alebo ženskými hlavami,
- prívesky s emailom, perlami a opálmi,
- hrebene do vlasov so zvieracími alebo rastlinnými motívmi,
- náhrdelníky s organicky riešeným stredovým prvkom,
- opaskové spony a ozdoby na šaty,
- prstene s nepravidelnými kameňmi a kvetinovou kompozíciou.
Šperk sa často navrhoval tak, aby ladil s účesom, odevom a celkovou siluetou ženy. V ideálnom secesnom chápaní bol súčasťou celkového umeleckého vzhľadu.
Najvýznamnejší predstavitelia secesie
Architektúra a dizajn
Victor Horta – belgický architekt, priekopník organickej secesnej architektúry.
Hector Guimard – francúzsky architekt známy vstupmi do parížskeho metra.
Antoni Gaudí – katalánsky architekt s originálnym organickým štýlom.
Otto Wagner – významný predstaviteľ viedenskej moderny a secesnej architektúry.
Josef Hoffmann – architekt a dizajnér spojený s viedenskou secesiou a Wiener Werkstätte.
Joseph Maria Olbrich – autor budovy Secesie vo Viedni.
Ödön Lechner – významný predstaviteľ uhorskej secesie, autor bratislavského Modrého kostolíka.
Maľba, grafika a ilustrácia
Gustav Klimt – symbolista a hlavná osobnosť viedenskej secesie.
Alfonz Mucha – český maliar a grafik, autor ikonických secesných plagátov.
Aubrey Beardsley – britský ilustrátor známy čiernobielou dekoratívnou kresbou.
Koloman Moser – rakúsky grafik, dizajnér a spoluzakladateľ Wiener Werkstätte.
Henri de Toulouse-Lautrec – francúzsky umelec spojený s rozmachom moderného plagátu.
Šperk, sklo a úžitkové umenie
René Lalique – najvýznamnejší secesný šperkár a neskôr významný tvorca skla.
Louis Comfort Tiffany – americký dizajnér známy sklom, lampami a šperkami.
Émile Gallé – francúzsky sklár, keramik a dizajnér.
Daum Frères – francúzska sklárska dielňa spojená s Art Nouveau.
Secesia a každodenný život
Jedným z dôvodov, prečo bola secesia taká výnimočná, je jej vzťah ku každodennosti. Secesní umelci nechceli vytvárať iba elitné diela pre múzeá. Chceli, aby umelecký štýl prenikol do mesta, domácnosti, módy, reklamy a verejného priestoru.
Secesia bola viditeľná v:
- mestských domoch,
- kaviarňach a hoteloch,
- staniciach a vstupoch do metra,
- divadelných plagátoch,
- obaloch výrobkov,
- knižných ilustráciách,
- šperkoch a módnych doplnkoch,
- nábytku a svietidlách,
- vitrážach a keramike.
V tom bola veľmi moderná. Predznamenala neskoršie chápanie dizajnu ako súčasti každodenného života. Mnohé princípy, ktoré dnes považujeme za samozrejmé – vizuálna identita, umelecký plagát, prepojenie architektúry a interiéru, dizajn predmetov – mali v secesii silné základy.
Secesia verzus Art Deco
Secesia sa často zamieňa s Art Deco, ale ide o dva odlišné štýly.
Ako spoznať secesiu na prvý pohľad?
| Secesia | Art Deco |
| približne 1890 – 1910 | najmä 20. a 30. roky 20. storočia |
| organické línie | geometrické línie |
| rastliny, hmyz, ženy, vlnenie | slnko, lúče, stroje, luxus, symetria |
| asymetria | symetria |
| jemnosť a prírodnosť | elegancia, rýchlosť, moderný luxus |
| email, opály, rohovina, sklo | diamanty, chróm, lak, drahé materiály |
| prírodná dekoratívnosť | strojová a geometrická dekoratívnosť |
Art Deco nadviazalo na niektoré luxusné a dekoratívne aspekty secesie, ale zmenilo ich smerom ku geometrii, rýchlosti, technike a modernej mestskej elegancii. V&A pri Laliqueovi uvádza, že po úspešnej kariére v secesnom šperkárstve sa neskôr obrátil k sklárskej tvorbe spojenej s Art Deco.
Secesiu môžete rozpoznať podľa niekoľkých typických znakov:
- Vlnité línie – nič nie je úplne rovné, všetko akoby rástlo alebo plynulo.
- Rastlinný ornament – kvety, listy, stonky, vinič, ľalie, kosatce.
- Ženské postavy – dlhé vlasy, jemná tvár, dekoratívne pózy.
- Asymetria – kompozícia nie je prísne vyvážená ako v klasicizme.
- Dekoratívne písmo – najmä v plagátoch a knižnej grafike.
- Prírodné a fantazijné motívy – vážky, pávy, labute, hady, motýle.
- Jednota detailu a celku – aj kľučka, zábradlie alebo brošňa majú umelecký význam.
- Jemná farebnosť – zelená, zlatá, tyrkysová, modrá, fialová, perleťová, pastelová.
- Luxusný, no organický dojem – nejde o pompéznosť, ale o elegantnú prepracovanosť.
- Prepojenie umenia a remesla – predmety každodennej potreby sú navrhnuté ako umelecké diela.
Význam secesie
Secesia bola krátkym, ale mimoriadne vplyvným obdobím. Jej najväčší rozmach trval iba niekoľko desaťročí, no zanechala hlbokú stopu v architektúre, dizajne, šperkárstve, grafike aj vizuálnej kultúre.
Jej význam spočíva najmä v tom, že:
- oslobodila umenie od slepého napodobňovania minulosti,
- povýšila úžitkové umenie a remeslo,
- priniesla nový vizuálny jazyk moderného mesta,
- spojila architektúru, interiér a predmety do jedného celku,
- dala plagátu status umeleckého média,
- vytvorila nový typ umeleckého šperku,
- ovplyvnila neskorší dizajn, modernu aj Art Deco.
Secesia je tiež pripomienkou toho, že modernita nemusí byť chladná. Môže byť krásna, dekoratívna, prírodná a zmyslová.
Najčastejšie otázky o secesii
Čo je secesia?
Secesia je umelecký smer prelomu 19. a 20. storočia, známy aj ako Art Nouveau. Vyznačuje sa organickou líniou, rastlinnými ornamentmi, dekoratívnosťou, ženskými motívmi a snahou spojiť umenie s každodenným životom.
Kedy vznikla secesia?
Secesia sa rozvíjala najmä od 90. rokov 19. storočia do približne roku 1910, hoci jej presné trvanie sa v jednotlivých krajinách líši. Britannica uvádza, že Art Nouveau prekvital približne medzi rokmi 1890 a 1910.
Aký je rozdiel medzi secesiou a Art Nouveau?
Secesia a Art Nouveau označujú v podstate rovnaký medzinárodný umelecký smer. Art Nouveau je francúzsky názov, zatiaľ čo secesia je názov používaný najmä v stredoeurópskom priestore. V Nemecku sa používa názov Jugendstil a v Katalánsku modernisme.
Aké sú typické znaky secesie?
Typické znaky secesie sú vlnitá línia, prírodné ornamenty, asymetria, ženské postavy, dekoratívne písmo, motívy kvetov, hmyzu a vtákov, dôraz na remeslo a prepojenie architektúry s interiérom a úžitkovým umením.
Kto sú najznámejší predstavitelia secesie?
Medzi najznámejších predstaviteľov patria Gustav Klimt, Alfonz Mucha, Victor Horta, Hector Guimard, Antoni Gaudí, Otto Wagner, Josef Hoffmann, Koloman Moser, Joseph Maria Olbrich, René Lalique, Émile Gallé a Louis Comfort Tiffany.
Čím sú výnimočné secesné šperky?
Secesné šperky sú výnimočné tým, že sa nesústredili iba na cenu drahokamov, ale na umelecký nápad, líniu, symboliku a remeselné spracovanie. Používali motívy kvetov, vážok, pávov, hadov a ženských postáv, často v kombinácii s emailom, opálmi, mesačnými kameňmi, perlami, sklom a rohovinou. V&A Museum označuje Reného Laliquea za najvýznamnejšieho šperkára Art Nouveau.
Kde nájdeme secesiu na Slovensku?
Najznámejším príkladom secesie na Slovensku je Modrý kostolík, teda Kostol svätej Alžbety v Bratislave. Významné secesné prvky sa však nachádzajú aj v ďalších mestách, napríklad v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Piešťanoch či v kúpeľnej architektúre.
Secesia ako umenie krásneho detailu
Secesia je umelecký smer, ktorý dokázal spojiť krásu, remeslo, moderné mesto a prírodu. Vznikla ako odpoveď na historizmus a priemyselnú strohosť 19. storočia, no namiesto odmietnutia modernity sa ju pokúsila skrášliť. V architektúre vytvorila fasády a interiéry plné pohybu. V grafike priniesla plagáty, ktoré sa stali umeleckými ikonami. V úžitkovom umení povýšila každodenné predmety na estetický zážitok. A v šperkárstve vytvorila nositeľné diela, v ktorých sa rastlina, hmyz, žena a drahokam menia na jeden poetický celok.
Jej najväčšia sila spočíva v detaile. Secesia nás učí, že krása nemusí byť oddelená od života. Môže byť v kľučke, lampe, plagáte, zábradlí, váze, šálke aj šperku. A práve preto zostáva secesia dodnes jedným z najobľúbenejších a najľahšie rozpoznateľných umeleckých smerov.
Bohatý výber šperkov napríklad aj s prírodnými motívmi s rôznymi pravými polodrahokamami nájdete v našom eshope.
