Korunovácia nového britského panovníka bola jednou z najvýznamnejších historických udalostí dnešných čias a neoddeliteľne k nej patria korunovačné klenoty. Kráľ Karol III. nastúpil na trón po smrti kráľovnej Alžbety II., svojej matky. Korunovačný víkend počínajúci 6. májom 2023 bol plný osláv a sprievodných podujatí po celej krajine. Oficiálna korunovácia sa konala vo Westminsterskom opátstve, nechýbali okázalé sprievody, vystúpenie kráľovskej rodiny na balkóne Buckinghamského paláca a prelet Royal Air Force ponad jeho strechy, ako aj pompézny koncert na hrade Windsor.
Milovníkov šperkov počas korunovačného obradu určite zaujali regálie, ktoré si nový panovník prevzal. Tento súbor symbolických predmetov nevyčísliteľnej hodnoty prezentuje kráľovstvo i národ, a tiež sa ich prostredníctvom odovzdáva panovníkovi právo vládnuť. Poďme sa na ne pozrieť zblízka.
Železo a jablko – aký je ich význam
V popredí hneď po korune sú železá a jablko, málokto však tuší, aký je ich význam. Všimli ste si, že kráľ Karol mal počas obradu na hlave dve rôzne koruny? Korunovačné klenoty patria k najvýznamnejším pokladom britského národa a zahŕňajú viac ako 100 mimoriadnych predmetov vrátane gúľ, žeziel a korún. Umiestnené sú v Tower of London a predstavujú najkompletnejšiu zbierku kráľovských regálií na svete. Nasledujúce korunovačné klenoty boli súčasťou korunovácie kráľa Karola.
Kráľovské jablko
Kráľovské jablko reprezentuje moc panovníka. Kríž, ktorý ho zdobí, symbolizuje kresťanský svet. Jablko je rozdelené na tri časti. Tie predstavujú tri svetadiely, ktoré boli v stredoveku známe. Kráľovské jablko váži 1,32 kg a je osadené smaragdami, rubínmi a zafírmi, ktoré obkolesujú diamanty a perly. Počas korunovačnej bohoslužby je jablko vložené do pravej ruky panovníka. Pred momentom korunovácie sa ukladá na hlavný oltár.
Kráľovské žezlo s krížom
Žezlo s krížom reprezentuje časnú moc monarchu a pripomína mu, že má vládnuť dobre a spravodlivo. Je vyrobené zo zlata a posiate smaragdmi, ametystmi, rubínmi, spinelmi, zafírmi a diamantmi. Žezlo bolo pôvodne vyrobené pre Karola II. v 17. storočí. Odvtedy bolo niekoľkokrát upravené, najvýraznejšie v roku 1910, kedy bol doň osadený Cullinan I – diamant s hmotnosťou 530,2 karátov.
Kráľovské žezlo s holubicou
Zlaté žezlo vyrobil v roku 1161 kráľovský klenotník Sir Robert Vyner. Je osadené diamantmi, smaragdmi, rubínmi, zafírmi a spinelmi, zakončené smaltovanou holubicou. Toto žezlo predstavuje duchovnú úlohu panovníka, pričom holubica predstavuje Ducha Svätého. Tradične bolo známe ako „Prút rovnosti a milosrdenstva“. Toto žezlo drží panovník pri korunovaní a intronizácii v ľavej ruke.
Ampula a lyžica
Najstarším predmetom na korunovácii bola korunovačná lyžica z 12. storočia. Je to jediný kus práce kráľovských zlatníkov, ktorý sa z tohto storočia zachoval. Zlatá ampula v tvare orla s rozprestretými krídlami obsahuje posvätný olej. Hlava orla je odnímateľná a otvor v zobáku slúži na nalievanie oleja do lyžičky. Bola vyrobená na korunováciu Karola II. v roku 1661. Inšpiráciou pri jej tvorbe bola legenda zo 14. storočia, podľa ktorej sa svätému Tomášovi Becketovi zjavila Panna Mária, ktorá mu podala zlatú fľaštičku v tvare orla s olejom na pomazanie budúceho anglického kráľa.
Kráľovský prsteň
Kráľovský prsteň, nazývaný tiež svadobný prsteň Anglicka, bol vyrobený na korunováciu Viliama IV. v roku 1831 kráľovskými zlatníkmi Rundell, Bridge & Rundell. Symbolizuje kráľovskú dôstojnosť. Prsteň pozostáva z osemhranného zafíru v zlatom osadení, prekrytého štyrmi rubínmi, ktoré sú spojené do zlatého pásika a tvoria kríž. Prsteň je lemovaný 14 diamantmi. Odovzdanie prsteňa je súčasťou korunovácie, ktorej predchádza pomazanie posvätným olejom, potom nasleduje samotná korunovácia. Kráľ Karol III. si prsteň nenavliekol na prst, len ho prijal a uznal.
Koruna svätého Eduarda
Táto veľkolepá koruna z masívneho zlata sa používa v momente korunovania počas korunovačného obradu. Je jednou z najvýznamnejších korún v britskej histórii, pri korunovačných obradoch sa používa od 17. storočia a je úzko spätá s britskou monarchiou. Váži 2,07 kg a je zdobená rubínmi, ametystom, granátom, topásmi, turmalínmi a zafírmi. Vyrobená bola pôvodne v roku 1661 na korunováciu Karola II. ako náhrada za stredovekú korunu, roztavenú v roku 1649 po poprave Karola I. Originál pochádza z jedenásteho storočia a jej vlastníctvo sa prisudzuje svätcovi Eduardovi Vyznávačovi – poslednému anglosaskému kráľovi Anglicka. Nejde však o presnú repliku pôvodnej koruny, hoci niektoré jej prvky ostali zachované. Kráľ Karol III. ju mal na hlave počas korunovácie po prvý a zároveň posledný raz. Celkovo je siedmym monarchom, ktorý si ju nasadil.
Cisárska štátna koruna
Cisárska štátna koruna bola vyrobená na korunováciu kráľa Juraja VI. v roku 1937 a nahradila korunu vyrobenú pre kráľovnú Viktóriu. Koruna je osadená 2 868 diamantmi, 17 zafírmi, 11 smaragdmi a 269 perlami. Medzi týmito drahými kameňmi je aj niekoľko slávnych drahokamov, o ktorých fascinujúcich príbehoch sa môžete viac dočítať nižšie. Túto korunu mal Karol III. na hlave, keď odchádzal z Westminsterského opátstva po korunovačnej ceremónii.
Koruna kráľovnej Márie
Kráľovná manželka mala na korunovacej slávnosti upravenú verziu koruny kráľovnej Márie, ktorú vyrobil Garrard na korunováciu v roku 1911 a objednala ju kráľovná Mary, manželka Georga V. Koruna sa skladá z 2000 briliantov s vlysom štvorlístkov a roziet. Na počesť zosnulej kráľovnej Alžbety II. bola koruna obnovená diamantmi Cullinan III, IV a V, ktoré sú súčasťou jej zbierky osobných šperkov. Z koruny bol odstránený kontroverzný diamant Koh-i-Noor, zhabaný Východoindickou spoločnosťou v roku 1849. Z historického hľadiska bola koruna kráľovnej Márie nezvyčajnou voľbou. Doposiaľ si na korunovácie manželky kráľov nechávali zhotoviť nový kus unikátnej koruny.
Ak si chcete prezrieť britské korunovačné klenoty, môžete ich vidieť osobne v Tower of London alebo na týchto oficiálnych stránkach.
Slávne drahokamy na korunovačných klenotoch
Korunovačné klenoty britského panovníka sú zdobená rôznymi vzácnymi drahokamami, z ktorých každý má svoju vlastnú históriu a s ním späté legendy. Nachádzajú sa predovšetkým na cisárskej štátnej korune, jeden mimoriadne vzácny kameň však vidíme aj na kráľovskom žezle. Tieto drahokamy so svojou bohatou históriou zvyšujú význam a majestátnosť britských korunovačneých klenotov. Symbolizujú silu, tradíciu a mystiku obklopujúcu britskú monarchiu a spájajú súčasnosť s dlhou líniou vládcov a ich pozoruhodnými príbehmi. Tu sú všetky slávne drahokamy zdobiace korunovačné klenoty a legendy s nimi spojené.
Diamant Cullinan I – Veľká hviezda Afriky
Nádherný diamant Cullinan je najväčší diamant v kvalite drahokamu, aký sa kedy našiel. Vážil 3 106 karátov a bol objavený v bani Premier v súčasnej Južnej Afrike v roku 1905. Pomenovaný bol po predsedovi ťažobnej spoločnosti Sirovi Thomasovi Cullinanovi. Diamant získala vláda Transvaalskej kolónie, ktorá sa rozhodla darovať ho kráľovi Eduardovi VII. k jeho 66. narodeninám.
Brúsenie diamantu Cullinan bolo zverené renomovanej diamantovej firme Asscher v Amsterdame. Joseph Asscher a jeho tím starostlivo študovali diamant šesť mesiacov, kým sa ho pokúsili rezať a leštiť. Z pôvodného diamantu napokon vzniklo deväť veľkých kameňov a 97 malých briliantov. Dva najväčšie kamene sú Cullinan I a Cullinan II. Prvý je osadený do panovníckeho žezla s krížom, druhý zdobí cisársku štátnu korunu.
Diamant Cullinan I je najväčší a najpôsobivejší z kameňov vybrúsených z diamantu Cullinan. Ide o diamant v tvare hrušky s hmotnosťou približne 530,2 karátu. Jeho výnimočná veľkosť a čírosť prispievajú k jeho vzácnosti a nepredstaviteľnej hodnote. Cullinan I je vsadený do panovníckeho žezla s krížom, jedného z kľúčových komponentov britských korunovačných klenotov. Používa sa pri rôznych kráľovských obradoch a štátnych príležitostiach, vrátane korunovácií a štátneho otvorenia parlamentu.
Diamant Cullinan I má v rámci britskej monarchie veľký symbolický a historický význam. Ako najväčší a najvýznamnejší diamant vybrúsený z diamantu Cullinan predstavuje silu, bohatstvo a vznešenosť britskej koruny. Je považovaný za jeden z najcennejších a najznámejších diamantov na svete. Vidieť ho môžete v múzeu korunovačných klenotov v Tower of London, kam priťahuje návštevníkov z celého sveta, ktorí žasnú nad jeho veľkosťou, leskom a spojením so stáročiami kráľovskej histórie.
Diamant Cullinan II – Druhá hviezda Afriky
Druhý ikonický diamant vybrúsený z diamantu Cullinan, najväčšieho diamantu sveta excelentnej čistoty a výnimočnej bielo-modrej farby. Je to diamant v tvare vankúšika (cushion-cut) s hmotnosťou približne 317,4 karátov. Diamant bol odborne vybrúsený, aby sa zvýšil jeho lesk a krása, čím sa stal jedným z najvýnimočnejších diamantov na svete.
Spočiatku boli Cullinan I a Cullinan II spárované do robustného prívesku. Dnes zdobí Cullinan II prednú časť Cisárskej štátnej koruny. Je zasadený v prednej časti korunového pásu, priamo pod ďalším slávnym drahokamom, rubínom čierneho princa . Pôvodne bol na tomto mieste rovnako slávny Stuartovský zafír, no neskôr bol presunutý do zadnej časti koruny, aby uvoľnil miesto pre Cullinan II. Rovnako Cullinan I, ako aj Cullinan II, sa stále dajú poľahky odstrániť z korunovačných klenotov a nosiť ako prívesok alebo brošňa.
Ďalších sedem veľkých diamantov vybrúsených z pôvodného kameňa s názvami Cullinan III až IX sa stalo súčasťou osobnej zbierky šperkov Alžbety II., ktorej ich v roku 1953 odkázala kráľovná Mária. Na korunovácii Karola III. ste mohli vidieť Cullinan III, IV a V na korune kráľovnej Márie, ktorou bola krounovaná Kamila.
Náušnice kráľovnej Alžbety
Na priesečníku oblúkov Cisárskej štátnej koruny sú zavesené štyri veľké hruškovité perly v ružovo-diamantových lôžkach, známe ako „Náušnice kráľovnej Alžbety“. Údajne ich nosila Alžbeta I. ako náušnice, alebo skôr ozdoby vlasov a oblečenia. Tieto štyri veľké perly sa spájajú so siedmimi perlami, ktoré Katarína Medičejská dostala od pápeža Klementa VII. pri sobáši s Henrim II. z Francúzska v roku 1533. Neskôr ich darovala svojej neveste Márii, škótskej kráľovnej, a po jej uväznení boli údajne odovzdané Alžbete I.
Zafír svätého Eduarda
Tento veľký modrý zafír je vsadený na predné krížové pattée korunky. Patril Eduardovi Vyznávačovi, anglosaskému kráľovi Anglicka z rokov 1042 až 1066. Legenda vraví, že žobrák požiadal Eduarda o almužnu a keďže kráľ pri sebe nemal peniaze, daroval mu prsteň. Neskôr sa ukázalo, že žobrákom bol svätý Ján Evanjelista, ktorý ako prejav vďačnosti za kráľovu pomoc pomohol dvom anglickým pútnikom v Sýrii a požiadal ich, aby vrátili prsteň svätému Eduardovi. Kráľa s prsteňom pochovali v roku 1066 vo Westminsterskom opátstve. Hrobku v 12. storočí otvorili a prsteň vyňali.
Ďalšia legenda hovorí, že zafír svätého Eduarda liečil skrofulu, formu tuberkulózy, charakteristickú opuchom lymfatických uzlín na krku. Kráľ Eduard bol známy ako pokorný kresťan a zvyčajne sa dotýkal mnohých chorých na skrofulu. Ľudia boli v tom čase presvedčení, že dotyk prsteňa člena kráľovskej rodiny človeka ich vylieči.
Rubín čierneho princa
Hoci sa dlho verilo, že ide o rubín, v skutočnosti je tento drahokam veľký spinel červenej farby. Je umiestnený na prednej strane Cisárskej štátnej koruny. S drahokamom sa spája legenda, ktorá tvrdí, že ho nosil Eduard, princ z Walesu, najstarší syn Eduarda III., ktorý bol pre svoje čierne brnenie známy ako Čierny princ. Dostal ho od Dona Pedra, kráľa Kastília, po bitke pri Najera pri Vittorii v roku 1367 ako symbol odvahy a cti prejavených na bojisku. Tento 170-karátový kameň pochádza z východu a v minulosti bol vŕtaný na použitie ako prívesok. Podľa legendy prešiel do Španielska asi v roku 1366, keď ho Don Pedro prevzal od maurského kráľa Granady. Predpokladá sa tiež, že tento kameň bol jedným z drahokamov, ktoré mal Henrich V. na svojej prilbe v roku 1415 na bitke pri Agincourte.
Stuartovský zafír
Stuartovský zafír má veľkú symbolickú hodnotu v kontexte britskej histórie. Spája sa so Stuartovskou monarchiou a ich nárokom na britský trón. Verí sa, že Stuartovský zafír nosili rôzni panovníci rodu Stuartovcov počas významných udalostí, vrátane korunovácií a kráľovských obradov, čo symbolizovalo ich legitimitu a moc. Zafír zostal rodine Stuartovcov počas celej ich vlády. Do Anglicka ho pravdepodobne prepašoval James II., keď v decembri 1688 utiekol zo Škótska, a odovzdal ho svojmu synovi, princovi Jamesovi Francisovi Eduardovi. Nakoniec sa dostal do zbierky Henryho, kardinála Yorku.
Tento zafír pochádza z baní v Kašmíre v Indii. Do Európy ho pravdepodobne priniesol obchodník z Východoindickej spoločnosti a následne sa dostal do vlastníctva dánskej kráľovnej Anny, manželky anglického kráľa Jakuba I. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou britských korunovačných klenotov a často ho nosili stuartovskí panovníci, vrátane kráľa Jakuba II., kráľovnej Márie II., kráľovnej Anny a kráľa Juraja I. Bol osadený do rôznych kráľovských klenotov, vrátane koruniek a brošní.
Dnes je tento kameň ozdobou Cisárskej štátnej koruny, hoci z popredného miesta bol presunutý, aby uvoľnil miesto pre novozískaný Cullinan II. Teraz sa nachádza na zadnej strane koruny spolu s ďalšími drahými kameňmi. Stuartovský zafír je dôkazom moci a vplyvu dynastie Stuartovcov a jej trvalého vplyvu na britskú históriu.
Diamant Koh-i-Noor
Diamant Koh-i-Noor je ďalším pozoruhodným klenotom a súčasťou britských korunovačných klenotoch. Kedysi bol vsadený do koruny, ktorú nosili kráľovské manželky. Na korunovácii kráľa Karola III. ste ho však vidieť nemohli. Pre kontroverznú históriu anglického kolonializmu, ktorej sa stal symbolom, ostal v múzeu. Koh-i-Noor je jedným z najväčších a najznámejších brúsených diamantov na svete, hoci so svojimi 100 karátmi je len pätinou z gigantu Cullinan I.
Niektoré zdroje uvádzajú, že prvé zmienky o tomto diamante sa objavili už v sanskrite a možno aj v mezopotámskych textoch v roku 3200 pred Kristom, hoci tieto informácie nie sú potvrdené. Najpravdepodobnejšie bol nájdený v južnej Indii medzi rokmi 1100 a 1300. Vo svojej dlhej histórii opradenej intrigami a kontroverziami kameň mnohokrát zmenil majiteľa.
Do britského vlastníctva sa dostal ako korisť v rámci mierovej zmluvy z Lahore po porážke Sikhov v druhej anglo-sikhskej vojne. Následne bol predstavený kráľovnej Viktórii. Diamant Koh-i-Noor dodnes vyvoláva kontroverzie a diskusie kvôli jeho vlastníctvu a sporným historickým nárokom. V priebehu rokov sa stal predmetom sporu medzi Indiou, Pakistanom, Iránom a Afganistanom.
Diamant bol počas svojej histórie niekoľkokrát prebrúsený, aby sa zvýšili jeho kvality. Pôvodne mal kameň podobný brus ako iné diamanty z Mughalskej éry, napríklad Daria-i-Noor, ktoré sú teraz súčasťou iránskych národných klenotov. Diamant pôvodne vážil 191 karátov, ale v roku 1852 ho dali prebrúsiť kráľovskému klenotníkovi Garrard of London, aby sa zvýšil jeho jas a lesk. Pritom ho však zredukovali na 105,6 karátov.
Ako mnohé veľké drahokamy, aj Koh-i-Noor si získal povesť tajomna, kliatby a nešťastia. Hoci bol v minulosti majetkom takmer výlučne mužských vládcov, britskí panovníci ho nenosili. Mužom vraj prináša smolu. Z tohto dôvodu bol diamant Koh-i-Noor určený pre kráľovné a kráľovské manželky. Kráľovná Kamila však mala na svojej korune iné drahokamy.
Zaujímate sa o drahokamy a šperky s drahými kameňmi? Prezrite si našu ponuku.