Začiatok novembra patrí na Slovensku tradične sviatku všetkých svätých a pamiatke zosnulých. V prípade sviatku všetkých svätých ide o kresťanskú tradíciu, druhý sviatok, bežne nazývaný dušičky, má pohanské korene. Pozrime sa spolu podrobne na jeho históriu a zvyky, ktoré sa s dušičkami u nás viažu. Máme pre vás podrobný prehľad starých aj nových tradícií.
Všechsvätých, ako sa ľudovo hovorí, sa pôvodne slávilo v máji ako spomienka na moment, keď dal pápež Bonifác IV. v roku 609 zasvätiť rímsky Panteón všetkým svätým. Na november ho cirkev presunula až o 200 rokov neskôr. Pamiatka zosnulých je zase pretavenie pohanských zvykov do kresťanskej tradície. V tento deň sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za zosnulých, aby im pomohli dostať sa z očistca. Francúzsky benediktínsky opát Odillo z Cluny v 10. storočí nechal v deň po Všetkých svätých rozozvučať zvony na vežiach a spievať sa žalmy za mŕtvych mníchov. Táto tradícia sa rýchlo rozšírila a cirkev ju neskôr zaradila do svojich oficiálnych obradov.
Odkiaľ však pochádzajú ďalšie zvyky na dušičky? Inšpirovali ich rôzne predkresťanské tradície, podľa ktorých sa v noci medzi 1. a 2. novembrom stretávajú svety živých a mŕtvych. Zosnulí sa vracajú do svojich príbytkov, aby mohli stráviť noc so svojimi príbuznými. Preto im Kelti zapaľovali oheň, aby tieto duše vďaka nemu našli cestu domov. Z tohto zvyku sa neskôr, približne na prelome 19. a 20. storočia, stalo symbolické pálenie sviečok a zapaľovania lampášov.
Hovorí sa, že zdobenie hrobov je nová tradícia, no napríklad už v Antike sa hroby mŕtvych hrdinov zdobili kvetmi, dokonca sa pri ich usporadúvali hody. Hroby aj tiež v minulosti obkladali dookola machom alebo čečinou, prípadne sa na ne kládli čečinové vence. V horských dedinách a osadách dodnes zachovávajú čečinovú úpravu hrobov dospelých, posledné miesta odpočinku detí zdobia konárikmi zimozelene. Čečinové vence kladú aj na kríže. Pravdou však je, že tradícia zdobenia hrobov tak, ako ju poznáme dnes, sa rozšírila až približne v polovici 20. storočia. Ľudia začali zhotovovať rôzne výzdoby, napríklad z krepového papiera, ktorý sa namočil do vosku z roztopenej sviečky. Neskôr sa zvyklosti zmodernizovali a okrem vencov sa na hroby dnes kladú aj rôzne aranžmány, stuhy či dokonca fotografie, a v neposlednom rade rozmanité kahance, v ktorých sa pália sviečky.
Pohostenie pre duše zosnulých, dobrý skutok a ďalšie tradičné slovenské zvyky
Naši predkovia na našom území tiež rátali s návštevou duší mŕtvych a dodržiavali preto rôzne rituály. V noci medzi 1. a 2. novembrom nechávali na stole časť večere, pretože verili, že ak by ich zomrelí, ktorí prišli na návštevu na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Prestretá tabuľa obsahovala chlieb a maslo, prípadne aj pálenku, ako pohostenie pre dušičky. Na stole sa nechával aj nôž, aby si mohli mŕtvi z chleba odkrojiť.
Potraviny však neboli určené len dušiam. V niektorých častiach Slovenska ľudia na dušičky rozdávali jedlo chudobným. Najčastejšie to bol čerstvo upečený chlieb, alebo menšie bochníky, ktoré sa volali „duše“. Toto drobné pohostenie, prípadne aj nejaký peniaz k tomu, darovali ľudia žobrákom a chudobným postávajúcim pri cintoríne alebo pri kostole s prosbou, aby sa aj oni z vďačnosti modlili za pokoj duší mŕtvych.
Medzi ďalšie zvyklosti, súvisiace s vierou v posmrtný život a záchranou duší zosnulých, patrila v niektorých slovenských dedinách napríklad ofera ľanu. Veriaci odovzdávali do kostola po jednej kúdeli česaného ľanu za každého mŕtveho z rodiny. Verili, že počas čítania mien mŕtvych pri omši sa duša zachytí o kúdeľ, nazývaný aj kondžel, a zachráni sa tak pred mukami očistca a od večného zatratenia.
V iných dedinách zase bývalo zvykom, že gazdiná na dušičky piekla štvorhranné pečivo plnené džemom alebo makom, ktorému sa hovorilo duše alebo dušičky. Pre panstvo sa pieklo z bielej múky, z tmavej múky bolo pre poddaných. Tieto dušičky sa potom rozdávali chudobným. Tak isto sa pieklo pečivo v tvare prekrížených kostí, nazývané kostičky svätých. Naši predkovia tiež zhotovovali dekorácie vyrezávaním do zemiakov, repy či tekvice. Svetlonos z tekvice slúžil na odplašenie bosoriek a démonov, ktorí sa báli mihotajúceho sa svetla. V Čechách zase chodievali koledníci od domu k domu, za čo dostávali kúsok koláča. Nepripomína vám to náhodou občas u nás tak zatracovaný Helloween? Pri štúdiu našich pradávnych, dávno zabudnutých zvykov našich predkov napokon zistíme, že nie sú až také rozdielne od tých, ktoré sa slávia inde vo svete.
Ďalším zvykom na dušičky bolo naplniť do lampášov doma či na hroboch maslo miesto oleja. Roztopené maslo bolo určené pre zosnulých prichádzajúcich z očistca, aby si ním potreli utŕžené rany. V niektorých dedinách z toho istého dôvodu fŕkali hroby mliekom.
Na východnom Slovensku je zase tradíciou u pravoslávnych veriacich stretávať sa na dušičky pri hroboch rodinných príslušníkov so známymi, niečo si vypiť a pospomínať.
Pranostiky na dušičky
S dušičkami sa spája aj niekoľko pranostík. Počasie je v tomto ročnom období typicky sychravé, preto sa pranostiky často spájajú s dažďom či mrazom.
- Ak na dušičky prší, duše oplakávajú svoje hriechy
- Hmla pomáha tíšiť žiaľ
- Inovať na dušičky veští tuhé mrazy na vianoce
Moderné zvyky na dušičky na Slovensku
- V týždňoch pred dušičkami sa venujeme čisteniu a úprave hrobov.
- Pred dušičkami hroby vyzdobíme vencami alebo aranžmánmi, a tiež svietnikmi.
- Hroby sa zvykli zdobiť rôznymi umelými kvetmi, keďže tieto vydržali aj nepriaznivé počasie. Dnes však už čoraz viac ľudí vníma aj tento sviatok v ekologickom kontexte a uprednostňuje odolné živé kvety a rastliny.
- Typickým kvetom na dušičky je chryzantéma, ktorá vďaka tuhému korienku vydrží aj v chlad, okrem toho je symbolom večnosti. Na hroby sa tiež v tomto ročnom období dobre hodia sirôtky, astry či vres. Vence a aranžmány sa zhotovujú z čečiny, konárikov, slamienok a šišiek. Sú plne kompostovateľné a nemenej dekoratívne.
- V predvečer dušičiek a na dušičky navštevujeme cintoríny a hroby svojich blízkych, aby sme zapálili sviečky.
- Sviečky nosíme nielen blízkym príbuzným, ale sviečky zapaľujeme aj na hroby širšej rodiny či blízkych priateľov.
- Ak nemôžeme navštíviť hrob osobne, zapáliť sviečku a zaspomínať si môžeme aj doma.
- Pri tejto príležitosti sa zvyčajne rodina schádza a spoločne navštevuje hroby. Návštevy hrobov sa často spájajú s návštevami príbuzných a známych.
- Veriaci sa zúčastňujú omší a modlitieb na pamiatku zosnulých.
- Niektoré rodiny organizujú osobitné pamätné obrady na počesť zosnulých.
- Evanjelici na hroboch svetlá nezapaľujú, táto tradícia sa v niektorých rodinách dodržuje aj dnes.
- Čoraz viac ľudí zdobí na dušičky nielen hroby, ale aj svoje príbytky. Veľké trsy chryzantém v kvetináčoch či vyrezávané tekvice nie sú len privandrovalcami z iných krajín, sú tradične ukotvené aj u nás.
- Tradičné vnímanie sviatku všetkých svätých a pamiatky zosnulých predpokladá, že sa v tomto období zdržíme akýkoľvek veselostí. Čoraz viac najmä mladých ľudí si však v tomto čase rado odskočí od rodinného kruhu na rôzne večierky v štýle dušičiek alebo helloweenu.
- Na dušičky sa tiež v mnohých rodinách pripravuje rodinná hostina. Zvyčajne sa varia tradičné slávnostné jedlá a pečú sa rôzne koláče, tradične najmä makovník, orechovník, štedrák či kapustniaky, čo sú kysnuté koláče plnené smaženou kapustou.
Viac zaujímavých článkov a praktických tipov nájdete na našom blogu v rubríke štýl.