Príprava na Vianoce, čakanie na príchod Ježiša Krista, čas radosti a očakávania. To všetko je advent. V tomto článku sa dozviete, ako trávili advent naši predkovia, aj prečo sa pália 4 sviece na adventnom venci.
Slovo advent pochádza z latinského slova “adventus”, čo znamená zjavenie alebo príchod. Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa na Štredrý večer. Adventné obdobie trvá štyri týždne, pričom každý týždeň predstavuje jedna adventná nedeľa. Advent vrcholí vigíliou, čiže sviatkom narodenia Pána.
Adventný veniec
Azda najznámejším tradičným symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Ako biblický symbol radosti, hojnosti, víťazstva a úcty nesie zdobený veniec štyri sviečky, pričom každá z nich predstavuje jeden týždeň adventu. V domácnostiach sa adventným vencom ozdobí príbytok pred začiatkom adventu a na každú adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka – najprv jedna, potom dve a tri, a po štvrtej prichádza Ježiško. Advent je silným obdobím nielen pre veriacich, ale aj v rodinách. Dodržiavanie zvykov a tradícií prípravou na najkrajšie sviatky roka a umocňuje radosť z prichádzajúcich Vianoc.
A čo znamenajú 4 adventné sviece na adventnom venci?
Prvá adventná sviečka sa zapaľuje na prvú adventnú nedeľu, ktorej sa hovorí aj železná. Symbolizuje nádej a zapľovať by ju malo najmladšie dieťa rodiny.
Druhá adventná sviečka symbolizuje mier a zapľuje sa na bronzovú nedeľu, čiže druhú adventnú nedeľu. Túto sviečku by malo zapáliť najstaršie dieťa rodiny.
Tretia adventná sviečka predstavuje priateľstvo, zapaľuje sa na striebornú nedeľu a zapáliť by ju mala matka rodiny.
Štvrtá adventná sviečka značí lásku, zapaľuje sa na štvrtú adventnú nedeľu, tzv. zlatú nedeľu. Túto sviečku zapaľuje otec rodiny.
Sviečky na adventnom venci by ste mali zapaľovať postupne, proti smeru hodinových ručičiek. Veniec by mal byť tradčine ladený do fialovej alebo modrej farby, čo sú liturgické farby adventu, aj keď dnes už poznáme rôzne moderné prevedenia. Niekedy sa stretávame aj s tým, že má adventná veniec sviečok päť. Piata svieca je biela a predstavuje Ježiša Krista. Táto sa zapaľuje až na Vianoce. Ak máte veniec so štyrmi sviecami, môžete piatu umiestniť na Štedrý večer do jeho stredu.
Adventný veniec pochádza z 19. storočia a vďačíme zaň nemeckému evanjelickému pastorovi. Johann Hinrich Wichern bol priekopníkom odbornej, sociálnej a výchovnej práce. V Hamburgu zriadil tzv. Rauhe Haus, drsný dom, ktorý mimochodom dodnes funguje a je záchranným centrom pre chudobné a zanedbávané deti. Práve deti sa pastora neustále vypytovali, koľko dní je ešte do Vianoc, a tak pre nich vyrobil svietnik s 24 sviečkami. Tenké sviečky symbolizovali všedné dni do Vianoc, štyri hrubšie predstavovali nedele.
Chýbajú vám ešte stále darčeky? Bohatý výber šperkov s pravými polodrahokamami pre dámy, pánov aj deti nájdete v našom eshope.
História adventu
Prípravy na Vianoce možno vystopovať do raných období kresťanstva. Prvky adventného obdobia sa začali v kresťanskej cirkvi objavovať už v 4. storočí. Na prelome 6. a 7. storočia pápež Gregor stanovil advent na štyri týždne a zakázal počas neho usporadúvať hlučné zábavy a svadby. Keď v 16. storočí tridentský koncil, ktorý bol zvolaný katolíckou cirkvou ako reakcia na reformačné hnutie, zjednotil a sformalizoval liturgický kalendár kresťanskej cirkvi, vymedzilo sa aj adventné obdobie.
K adventu tradične patrí pôsť, žiadna hlučná zábava, dokonca ani ohováranie. Naopak, mali by ste konať dobré skutky a každý deň ísť na rannú omšu. Takzvané roráty, čiže spevy a ranné sväté omše, patria k čaru adventu. A aj ak nepraktizujete kresťanskú vieru, môžete advent využiť ako čas na pokoj, oddych a rozjímanie.
Adventné tradície a zvyky
Ako to už pri mnohých sviatkoch býva, aj počas adventu sa cirkevné zvyky pretkávajú s tradičnými ľudovými zvyklosťami. Zimné dni boli krátke, večery dlhé a tuhé. Bol teda čas na rôzne hry a zábavy.
Adventný kalendár
Okrem adventného venca je druhým najobľúbenejším symbolom adventu adventný kalendár, ktorý spríjemňuje nielen deťom, ale aj dospelým čakanie na Štredrý deň. Už naši predkovia mali rôzne spôsoby odrátavania dní do Vianoc. Prvé podoby adventného kalendára pochádzajú z protestantského prostredia. V decembri postupne na stenu v rehoľných rodinách zavesili 24 obrazov. Ďalším variantom bolo nakresliť na stenu alebo na dvere 24 kriedových čiar, ktoré deti postupne zotierali. Najstarší tlačený adventný kalendár bol vyrobený v roku 1902 a v podstate šlo o hodiny. Mali medené ručičky a ciferník sa začínal číslom 13. Panely obsahovali verše vianočných kolied.
Za vynálezcu moderného adventného kalendára sa považuje Nemec Gerhard Lang. Jeho mama mu v detstve nakreslila na škatuľu 24 okienok a do každej ukryla sladkosť. V dospelosti sa stal Gerhard Lang partnerom v litografickej spoločnosti a mamin nápad z detstva previedol do profesionálnej podoby. Ústnym podaním sa zvesť o adventnom kalendári rozšírila rýchlosťou blesku a veľkej popularite sa teší dodnes.
Barborky
Na svätú Barboru, 4. decembra, je zvykom rezať vetvičky stromov, ktoré v teple domácnosti do Vianoc vykvitnú. Obľúbené sú napríklad vetvičky čerešne. Halúzku by ste mali rezať za úsvitu a mala by pochádzať zo stromu staršieho ako desať rokov. Ak vám vetvička do Vianoc pekne vyrastie, prinesie vám šťastie. A slobodným dievčatám ževraj aj ženícha.
Mikuláš
Sviatok svätého Mikuláša je neodmysliteľnou predzvesťou Vianoc. Deti sa tešia zo sladkostí, ktoré im nadelí do čižmičiek a v domácnostiach sa najneskôr na tento deň zjaví vianočná výdoba. Viac o sviatku svätého Mikuláša sa dočítate tu.
Vianočná výzdoba
K adventu a čakaniu na Vianoce patrí aj vianočná výzdoba príbytkov. Veniec na vchodové dvere, adventný veniec na stole, svetielka v oknách. Príbytky zdobia niektorí na prvú adventnú nedeľu, iní si nechávajú túto príležitosť až na Mikuláša. Tak či onak, aj vianočné dekorácie navodzujú sviatočnú atmosféru a umocňujú celkový zážitok. Mnohí chodia počas adventu na imelo a potom si ním zdobia príbytky. Vetvička imela má ochrániť domácnosť pred zlými duchmi a priniesť do domu šťastie a požehnanie. A s kým sa pod imelom stretnete, mali by ste sa pobozkať.
Medovníčky a vianočné pečivo
Čo by to boli za Vianoce bez vianočného pečiva. Medovníčky, ježe, vanilkové rožky aj škoricové hviezdičky. Mamy a staré mamy, často za výdatnej a nadšenej pomoci detí, si krátia dlhé adventné večery vypekaním. Medovníčky môžete piecť už v prvý adventný týždeň, aby vám do Štredrého dňa stihli zmäknúť.
Betlehem
K vianočnej dekorácii patrí v mnohých rodinách neodmysliteľne aj Betlehem. Jasličky s Ježiškom, Mária a Jozef, anjeli a zvieratká. Či už si ich zhotovujete sami alebo postupne dokupujete arzenál figúrok od šikovných remeselníkov, určite vám tento detail vnesie do domu príjemnú atmosféru.
Vianočné trhy
K adventu určite patrí aj návšteva vianočných trhov. A nie, nejde o žiadny moderný gýč. Takéto trhy sa usporadúvali už v minulosti a nazývali sa mikulášske. Patrili k adventu a v stánkoch sa dalo dostať domáce pečivo, rôzne drevené figúrky či drobné hračky, alebo sušené ovocie a orechy. V nedávnej minulosti na trhy vrhala tieň záplava nepotrebného tovaru, no dnes sa už čoraz viac vianočných trhov vracia k zvyklostiam ponuky remeselných výrobkov a tradičného pohostenia.
Striedmosť a pôst
V minulosti bol advent obdobím ticha a zdržanlivosti. Ľudia dodržiavali striedomosť v jedle, zábavy utíchli. Od prvej adventnej nedele držali niektorí bezmäsitý pôst.
Vianočné upratovanie
Nástup chladných a krátkych dní znamenal v živote našich predkov aj zmenu v rytme života. Ukončili prácu na poliach, presunuli sa do príbytkov. Čas trávili ich upratovaním, domy sa vybielili, potom prišla výzdoba. Dnes vianočné upratovanie tiež veľmi dobre poznáme. Začína asi dva mesiace pred Vianocami a gazdinky postupne krok po kroku vygruntujú celý byt či dom, zorganizujú domácnosť, pretriedia veci a vyhodia nepotrebnosti, umyjú okná. Skrátka urobia všetko, aby sa na prichádzajúce sviatky domácnosť blýskala a aby mohla zavládnuť pohodová atmosféra.
Návštevy a stretnutia
Naši predkovia sa počas adventu stretávali v príbytkoch, aby spoločne pracovali, a ani si možno neuvedomujeme, že túto tradíciu vyznávame aj v modernej dobe. Keďže Vianoce sa trávia v úzkom rodinnom kruhu, je práve advent obdobím, keď sa chceme ešte raz v roku stretnúť s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Chodíme spoločne na trhy alebo sa navštevujeme doma. V práci sa robia večierky či posedenia, medzi spolupracovníkmi a obchodnými partnermi je zvykom ísť na obed či večeru a vymeniť si predvianočné priania.
Povery počas adventu
Katarínska zábava ukončila obdobie radovánok. Ženy a dievčatá sa počas dlhých zimných večerov adventu stretávali v príbytkoch a venovali sa páraniu peria, pradeniu či tkaniu. Pri práci sa zabávali rozprávaním neraz rôznych magických príbehov a všakovatými čarami.
K známym predvianočným poverám patria tzv. stridžie dni. Začínajú sa na Katarínu a končia na svätého Tomáša, v deň zimného slnovratu, ktorý je považovaný za začiatok novej etapy. Ľudia verili, že počas týchto dní majú prevahu temné sily, zlí duchovia a démoni, obávali sa urieknutia alebo toho, že im privodia zlý osud či chorobu. Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia – v tieto dni mali vyvíjať strašidlá a strigy tú najväčšiu magickú aktivitu. Na tieto dni sa práca vynechala, aby si ženy nepohnevali bosorky.
Na svätého Ondreja sa slobodné dievčatá pýtali, či sa na rok vydajú. Zvykom bolo spoločné varenie halušie, hrabanie dna potoka či pýtanie sa kohúta o polnoci. Načúvali tiež štekotu psov a liali olovo – to všetko, aby zistili, či budú mať už čoskoro nastávajúceho a aké bude mať povolanie.
Vyvrcholenie mali mať stridžie dni na svätú Luciu. Ľudia si vyrábali tzv. Luciine stolčeky. So stolčekom ste sa potom mohli vydať na polnočnú omšu, sadnúť si naň za oltár do kruhu nakresleného trojkráľovou kriedou a odhaliť tak všetky bosorky z dediny. Ženy sa na Luciu nielen vyhýbali domácim prácam, nenavštevovali ani iné príbytky, jedli cesnak a kreslili kríže posvätnou kriedou na obydlia a stajne. Na Luciu si ľudia nesmeli nič požičiavať ani vracať, ani sa nič nepredávalo. Dievčatá sa tiež maskovali za Lucie. Odeté do bielej šatky a s tvárami poprášenými múkou chodievali po dedine tzv. povymetať, čiže vyhnať z príbytkov temné sily a strašidlá.
Viac o tradíciách a zvykoch počas rôznych sviatkov sa dočítate tu. Tie najkrajšie vianočné priania nájdete zase tu.