Najvýznamnejší kresťanský sviatok Veľká noc – tradície a zvyky sú neoddeliteľne späté s kultúrou po celom Slovensku. Podobne ako aj iné sviatky, spája Veľká noc tradície a zvyky náboženské a pohanské, ktoré sú zmesou rôznych vplyvov. Poďme sa pozrieť na tie najkrajšie veľkonočné tradície a zvyky na Slovensku.
Veľká noc je krásnym sviatkom pre veriacich, ale aj tých, ktorí nepraktizujú vieru a slávia najmä príchod jari. Na Slovensku máme mnohé krásne veľkonočné zvyky a tradície – prečítajte si, či poznáte naozaj všetky.
Pôst pred Veľkou nocou
40 dní pred Veľkou nocou sa dodržiava pôst. Ten môže byť veľmi prísny – konzumovať sa môžu len bezmäsité, ľahké jedlá a žiadne sladkosti či alkohol. Očistu tela sprevádza aj očista ducha, ľudia by sa nemali zabávať či vo veľkom nakupovať. Niektorí ľudia si však pôst obmedzia len na vynechanie niektorého z nepovolených surovín – napríklad obmedzia len alkohol alebo sa rozhodnú, že počas pôstu nebudú konzumovať sladké, prípadne sa vzdajú televízie a sociálnych sietí.
Čierna nedeľa
Druhá pôstna nedeľa sa označuje ako čierna alebo smrtná. V mnohých regiónoch Slovenska sa dodržiava zvyk, že ľudia chodia v túto nedeľu na omšu oblečení v čiernom. Na Smrtnú nedeľu sa v niektorých obciach Slovenska vynáša Morena ako symbol vyháňania zimy. Typickým jedlom v tento deň sú dlhé šúľance, ktoré majú byť podľa tradície také dlhé, aké chce mať hospodár dlhé klasy na svojich poliach.
Kvetná nedeľa
Tretia pôstna nedeľa sa označuje ako kvetná alebo palmová. Symbolizuje príchod Ježiša do Jeruzalema a predstavuje začiatok veľkonočného týždňa. Názov sviatku je odvodený od kvetov alebo kvitnúcich ratolestí, ktorými bývajú ozdobené kostoly a ktoré sa rozdávajú veriacim počas bohoslužieb.Na Slovensku sa svätili rozvinuté bahniatka.
Pašiový týždeň
Pašiový, svätý alebo veľkonočný týždeň je obdobie od kvetnej nedele do veľkonočnej nedele resp. do veľkonočného pondelka. Tento týždeň má veriacim pripomínať utrpenie Ježiša Krista. Každý deň až do Veľkej noci má svoj názov a samostatné tradície.
Modrý pondelok
Na modrý pondelok sa kostoly tradične zdobili na modro a tento deň bol pre kresťanov dňom pracovného voľna, kedy mali načerpať sily na nadchádzajúce dni.
Sivý utorok
V tento deň sa mali ľudia dať do práce, gazdinky a gazdovia mali vyupratovať domácnosť, povymetať rohy a pavučiny.
Škaredá streda
Práve v stredu mal Judáš Iškariotský zradiť Ježiša Krista, ktorý za to skončil na kríži. Aj preto si streda pred veľkou nocou vyslúžila prívlastok škaredá. Na škaredú stredu sa mali vymetať komíny a ľudia by nemali mať zachmúrené tváre, lebo im to ostane do konca roka.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok nám pripomína poslednú večeru Ježiša Krista a je tiež dňom, kedy začína takzvané veľkonočné triduum – čiže posvätné trojdnie, pre kresťanovnajvýznamnejšie tri dni roka. Na zelený štvrtok by sa mali jesť len zelené jedlá – špenát, kapusta, šaláty, medvedí cesnak, žerucha či mladý hrášok. Ľudia by sa nemali hádať ani si nič požičiavať. V tento deň poslednýkrát zaznejú kostolné zvony, až do Veľkej noci ich nahradia zvuky rapkáčov, s ktorými deti chodia po dedinách a vyháňajú zlých duchov. Mimochodom, názov zelený štvrtok vznikol nedorozumením. Z nemeckého Greindonnerstag, čo je plačlivý štvrtok a viazal sa so zmierením kajúcnikov, sa v hovorovej reči stal Gründonnerstag, čiže zelený štvrtok. Na zelený štvrtok sa tiež odporúčalo sadiť, ale len do zotmenia, pretože potom už prevládli magické sily.
Veľký piatok
V tento deň bol Ježiš Kristus ukrižovaný, preto je Veľký piatok dňom smútku. V kostoloch sa konajú mimoriadne bohoslužby, ktoré začínajú o tretej popoludní, pretože práve v tomto čase Ježiš na Kríži zomrel. Veľký piatok je tiež dňom prísneho pôstu. Tradične sa jedli len kaše, mliečne polievky alebo rezance s makom. Veľký piatok sa spája aj s kúzlami a mágiou. V tento deň sa otvára krajina plná pokladov, preto sa nemohlo orať ani ryť do zeme, a dokonca ani prať bielizeň, pretože by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Vraj im to malo zaistiť, že ich nebudú bolieť zuby. Pašiové nite utkané v tento deň zase mali ochrániť pred kliatbami a urieknutím.
Biela sobota
V tento deň bol Ježiš uložený do hrobu a posledný deň pôstu. Biela sobota je dňom očakávania zmŕtvychvstavania a veľkých príprav. Domácnosti sa upratujú a zdobia, pripravuje sa veľkonočná hostina. Dievčatá zdobia sa vajíčka a chlapci si pletú korbáče. Názov biela si táto sobota vyslúžila na základe oblečenia novopokrstených alebo preto, že sa domy bielili.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa alebo Boží hod je najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Jej termín sa stanovuje podľa prvého splnu jarnej rovnodennosti a predstavuje vyvrcholenie veľkonočných sviatkov. Tento deň je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľudia sa vydávajú do kostola, v košíkoch si nesú veľkonočné pokrmy, ktoré si nechávajú posvätiť. Po omši nasleduje veľkonočná hostina v rodinnom kruhu, ktorou sa ukončuje pôst.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný alebo aj červený pondelok je dňom osláv – koledníci chodia od domu k domu a recitujú veľkonočné básničky. Nesmie chýbať tradičná šibačka a oblievačka, aby boli dievčatá po celý rok zdravé a krásne. Šibanie a pofŕkanie vodou by malo prebiehať symbolicky, niekedy je z toho však riadne divoká zábava. Za odmenu dostanú chlapci od dievčat kraslice, niečo pod zub a tradične aj vypiť domácej pálenky. Celý deň sa oslavuje a hoduje. Nesmú chýbať čokoládové vajíčka, kysnuté koláče, baranček, varené vajíčka, čerstvý chlieb či veľkonočná šunka. Na východe Slovenska je to zase obľúbená hrudka, na Záhorí jidáše. Mimoriadne obľúbené sú aj klobásky a iné údeniny, huspenina, pečená jahňacina či veľkonočná baba.
Kraslice
Zdobené veľkonočné vajíčka nazývané kraslice patria k hlavným symbolom Veľkej noci. Značia hojnosť, plodnosť a nový život. V rodinách sa zdobia vajíčka rôzne – niektorí ich farbia pomocou kúpených farieb alebo prírodnými metódami, iní využívajú techniky batikovania, drôtovania alebo obaľovania bavlnkou. Tradiční umeleckí remeselníci robia z kraslíc malé umelecké diela, na ktoré je radosť pozrieť. V minulosti prevládali kraslice červenej farby, na čo sa využívali šupky cibule, červená repa alebo šafran – aj preto sa pondelok volal červeným.