Boli to mnísi aj vojaci, ochrancovia pútnikov aj majitelia rozsiahleho majetku. Nosili biele plášte s červeným krížom, budovali opevnenia, bojovali vo Svätej zemi a postupne vytvorili jednu z najmocnejších organizácií stredovekej Európy.
Potom sa ich príbeh náhle skončil.
V piatok 13. októbra 1307 začal francúzsky kráľ Filip IV. zatýkať templárov na svojom území. Členovia rádu boli obvinení z kacírstva, zapierania Krista, uctievania záhadnej modly a ďalších činov, ktoré poburovali stredovekú spoločnosť. Mnohé priznania však vznikli počas mučenia a neskôr boli odvolané.
Templársky rád bol v roku 1312 zrušený. Jeho posledný veľmajster Jacques de Molay zomrel na hranici o dva roky neskôr.
O osude templárskeho majetku, archívov a údajného pokladu sa odvtedy rozprávajú stovky príbehov. Podľa niektorých templári objavili pod Chrámovou horou Svätý grál alebo Archu zmluvy. Podľa iných unikli do Škótska, založili slobodomurárstvo alebo prežili ako tajná organizácia pôsobiaca v pozadí európskych dejín.
Čo z toho je historický fakt a čo legenda?
Kto boli templári?
Templári boli členovia katolíckeho vojensko-mníšskeho rádu, ktorý vznikol na začiatku 12. storočia po prvej križiackej výprave.
Oficiálny názov organizácie znel približne Chudobní rytieri Krista a Šalamúnovho chrámu. V latinčine sa používalo pomenovanie Pauperes commilitones Christi Templique Salomonici.
Členovia sa stali známymi ako:
- templári,
- rytieri templu,
- templárski rytieri,
- rád Šalamúnovho chrámu.
Napriek obrazu vytvorenému filmami nebol každý templár rytierom. Rád zahŕňal aj seržantov, duchovných, správcov, remeselníkov a ďalších ľudí, ktorí zabezpečovali jeho každodenné fungovanie.
Templárski rytieri spájali dva dovtedy zdanlivo protichodné životné štýly. Boli bojovníkmi, ale zároveň skladali rehoľné sľuby poslušnosti, chudoby a čistoty. Ich cieľom bolo slúžiť cirkvi a chrániť kresťanské územia a pútnikov.
Ako vznikol rád templárov?
Vznik templárov súvisel s križiackymi výpravami a obsadením Jeruzalema kresťanskými vojskami v roku 1099.
Po prvej križiackej výprave začalo do Jeruzalema prichádzať viac kresťanských pútnikov. Samotná cesta však zostávala nebezpečná. Pútnikom hrozili útoky, okradnutie, únosy alebo smrť.
Približne okolo roku 1119 vytvorila skupina rytierov vedená francúzskym šľachticom Hugom de Payns bratstvo, ktorého úlohou mala byť ochrana pútnikov a ciest vo Svätej zemi. Presný počet zakladajúcich členov nie je úplne istý, hoci tradícia často hovorí o deviatich rytieroch.
Jeruzalemský kráľ Balduin II. im poskytol priestory na Chrámovej hore. Kresťania tej doby sa domnievali, že sa na tomto mieste kedysi nachádzal biblický Šalamúnov chrám. Práve odtiaľ pochádza pomenovanie rytieri Chrámu, teda templári.
Čo templári hľadali pod Šalamúnovým chrámom?
Skutočnosť, že templári sídlili na Chrámovej hore, neskôr vytvorila množstvo legiend.
Podľa populárnych teórií mohli v podzemí nájsť:
- Archu zmluvy,
- Svätý grál,
- tajné kresťanské spisy,
- poklad Šalamúnovho chrámu,
- dôkazy o inom pôvode kresťanstva,
- informácie, ktorými vydierali cirkev,
- staroveké poznatky o geometrii a architektúre.
Pre podobné tvrdenia nemáme spoľahlivé historické dôkazy.
Archeologické a historické pramene nepotvrdzujú, že templári objavili Svätý grál, Archu zmluvy alebo dokumenty schopné otriasť základmi kresťanstva. Je však možné, že v priestore svojho sídla vykonávali bežné stavebné alebo adaptačné práce.
Neskoršie príbehy spojili tajomnosť Chrámovej hory, náhly vzostup rádu a jeho uzavreté obrady do predstavy, že templári museli nájsť niečo mimoriadne.
Kedy cirkev templárov oficiálne uznala?
Rozhodujúcim momentom bol koncil v Troyes v roku 1129, na ktorom templári získali oficiálne cirkevné uznanie.
Významnú podporu im poskytol Bernard z Clairvaux, vplyvný cisterciánsky opát a teológ. Vo svojom texte o „novom rytierstve“ obhajoval predstavu bojovníka, ktorý nebojuje pre osobnú slávu alebo majetok, ale v službe náboženskému cieľu.
Po oficiálnom uznaní začal rád získavať:
- pôdu,
- hrady,
- domy,
- poľnohospodárske majetky,
- peniaze,
- kone,
- zbrane,
- privilégiá.
Templári sa z malej skupiny ochrancov pútnikov postupne zmenili na nadnárodnú organizáciu s majetkom po celej Európe a na Blízkom východe.
Aké pravidlá museli templári dodržiavať?
Život templárov upravovala rehoľná regula, ktorá obsahovala pravidlá bohoslužieb, stravovania, obliekania, boja aj každodennej disciplíny.
Členovia mali dodržiavať najmä:
- poslušnosť predstaveným,
- osobnú chudobu,
- celibát,
- spoločné modlitby,
- skromnosť,
- disciplínu,
- zákaz zbytočného luxusu,
- povinnosť brániť kresťanské územia.
Templár nesmel ľubovoľne opustiť bojisko. Pravidlá určovali, za akých okolností mohol ustúpiť, ako sa mal starať o výzbroj a ako mal poslúchať svojho veliteľa.
Strata zbrane, koňa alebo zástavy v dôsledku nedbanlivosti mohla viesť k vážnemu trestu. Rád si vybudoval povesť disciplinovanej vojenskej jednotky, hoci ani templári neboli v boji neporaziteľní.
Ako vyzerali templárski rytieri?
Najznámejším odevom templárskeho rytiera bol biely plášť s červeným krížom.
Biela farba sa spájala s čistotou a rehoľným životom. Červený kríž pripomínal kresťanskú vieru, obetu a pripravenosť zomrieť v boji.
Nie všetci členovia však nosili biely plášť. Ten bol vyhradený najmä rytierom. Seržanti, ktorí nepochádzali z rytierskeho prostredia, mohli nosiť tmavší odev.
Pod plášťom templársky rytier používal výzbroj typickú pre stredovekého ťažkého jazdca:
- krúžkovú zbroj,
- prilbu,
- štít,
- meč,
- kopiju,
- dýku,
- niekedy palcát alebo inú zbraň.
Templárski rytieri boli známi aj bradami a pomerne jednoduchým vzhľadom. Okázalé šperky, honosné zbrane a módne oblečenie mali byť v rozpore s ich sľubom skromnosti.
Čo znamená templársky kríž?
S templármi sa najčastejšie spája jednoduchý červený kríž na bielom podklade. Jeho konkrétny tvar však nebol vždy rovnaký.
V populárnej kultúre sa ako templársky kríž často zobrazuje kríž so širokými ramenami, ktoré sa smerom do stredu zužujú. Môže pripomínať kríž pattée.
Červená farba symbolizovala:
- Kristovu krv,
- mučeníctvo,
- obetu,
- odvahu,
- boj za vieru.
Kríž nebol magickým znamením ani tajným kódom. Bol predovšetkým kresťanským a vojenským identifikačným symbolom.
Dnes sa označenie templársky kríž používa veľmi voľne. Objavuje sa na šperkoch, oblečení, suveníroch a v logách moderných združení, ktoré nemusia mať žiadne historické spojenie so stredovekým rádom.
Templárska pečať s dvoma rytiermi na jednom koni
Jedným z najznámejších templárskych symbolov je pečať zobrazujúca dvoch jazdcov na jednom koni.
Najčastejšie sa interpretuje ako symbol pôvodnej chudoby rádu. Dvaja rytieri sa delia o jediného koňa, pretože nevlastnia dostatok majetku.
Niektorí historici však upozorňujú, že význam mohol byť komplexnejší. Pečať mohla vyjadrovať bratstvo, spoločný cieľ alebo spojenie vojenskej a duchovnej stránky rádu.
Predstava, že všetci templári bežne jazdili po dvoch na jednom koni, je nepravdepodobná. Ťažký rytier potreboval na vojenskú činnosť viac než jedného koňa a templársky rád investoval značné prostriedky do jazdy.
Ako templári bojovali?
Templári tvorili elitnú, profesionálnejšiu časť križiackych vojsk.
Bežné feudálne vojsko sa mohlo zhromaždiť iba na obmedzený čas. Templári však pôsobili ako trvalá organizácia s vlastným velením, pevnosťami, zásobovaním a výcvikom.
V boji sa templárski rytieri využívali najmä pri:
- ťažkých jazdeckých útokoch,
- ochrane čela alebo tylu vojska,
- obrane strategických ciest,
- sprevádzaní pútnikov,
- ochrane hradov,
- prieskume a menších výpravách.
Ich disciplinovaný jazdecký útok mohol mať ničivú silu. Zároveň ich však mohla priveľká horlivosť alebo zlé rozhodnutie veliteľov priviesť do nebezpečenstva.
Templári sa zúčastnili viacerých významných bitiek križiackych výprav a bojov na Pyrenejskom polostrove. Pôsobili aj v oblasti dnešného Španielska a Portugalska, kde kresťanské štáty postupne získavali územia od moslimských vládcov.
Boli templári skutočne neporaziteľní?
Nie.
Ich povesť bola založená na disciplíne, výcviku, výzbroji a ochote bojovať aj vo veľmi nebezpečných situáciách. Utrpeli však aj vážne porážky.
Jednou z najvýznamnejších bola bitka pri Hattíne v roku 1187. Vojsko vedené sultánom Saladinom porazilo križiacku armádu a následne získalo Jeruzalem.
Zajatí templári a členovia ďalších vojenských rádov mohli čeliť poprave, pretože boli považovaní za mimoriadne nebezpečných a ideologicky motivovaných bojovníkov.
Rád dokázal straty dopĺňať vďaka rozsiahlej európskej sieti. Každá vojenská porážka však znamenala stratu mužov, koní, pevností aj peňazí.
Templárske hrady a pevnosti
Templári spravovali alebo budovali strategické pevnosti vo Svätej zemi, v Sýrii, na Pyrenejskom polostrove a v ďalších oblastiach.
Medzi známe miesta spájané s templármi patria napríklad:
- hrad Safed,
- Château Pèlerin,
- Tortosa,
- Baghras,
- Gaza,
- Tomar v Portugalsku,
- Ponferrada v Španielsku,
- Miravet v Katalánsku.
Nie každý „templársky hrad“, ktorý dnes ponúka turistická reklama, však templárom skutočne patril. Historické priradenie treba overovať podľa dobových dokumentov a archeologických nálezov.
Templárske pevnosti neboli iba vojenskými základňami. Slúžili ako sklady, správne centrá, ubytovanie, hospodárske zázemie a kontrolné body na cestách.
Prečo boli templári takí bohatí?
Templári skladali sľub osobnej chudoby, samotný rád však vlastnil rozsiahly majetok.
Tento rozdiel je dôležitý. Jednotlivý templár nemal žiť v luxuse ani hromadiť osobné bohatstvo. Organizácia však potrebovala financovať:
- vojakov,
- kone,
- výzbroj,
- pevnosti,
- lode,
- zásoby,
- dopravu,
- nemocnice,
- správu majetkov.
Šľachtici a panovníci templárom darovali pôdu, peniaze a privilégiá. Niektorí vstupovali do rádu alebo mu odkazovali časť majetku v nádeji na duchovnú zásluhu.
Rád vlastnil farmy, vinice, mlyny, domy, prístavy a ďalšie hospodárske podniky. Príjmy z európskych majetkov pomáhali financovať vojenské pôsobenie na východe.
Ich skutočné náklady však boli obrovské. Historici preto upozorňujú, že templári nemuseli byť takí rozprávkovo bohatí, ako naznačujú neskoršie legendy.
Vynašli templári bankovníctvo?
Templári bankovníctvo nevynašli. Finančné pôžičky, úschova majetku a bezhotovostné prevody existovali aj pred nimi.
Vytvorili však rozsiahlu medzinárodnú sieť, ktorá dokázala poskytovať služby podobné niektorým funkciám neskorších bánk.
Pútnik mohol napríklad uložiť peniaze v templárskom dome v Európe a získať dokument, ktorý mu umožnil vybrať zodpovedajúcu sumu na inom mieste. Nemusel tak počas celej cesty prenášať veľké množstvo mincí.
Templári tiež:
- prijímali majetok do úschovy,
- spravovali financie šľachticov,
- poskytovali pôžičky,
- prevádzali peniaze,
- vyberali platby,
- slúžili ako kráľovskí pokladníci.
Vďaka reputácii, majetku a medzinárodnej sieti sa stali dôležitou súčasťou stredovekých financií.
Templári a slobodomurári
Templári a slobodomurári sa často spájajú v legendách o tajných spoločnostiach, no historicky išlo o odlišné organizácie. Templári boli stredovekým katolíckym vojensko-mníšskym rádom, ktorý vznikol na začiatku 12. storočia a bol zrušený v roku 1312. Moderné slobodomurárstvo sa verejne sformovalo až o niekoľko storočí neskôr, najmä v 17. a 18. storočí. Neexistuje spoľahlivý dôkaz o neprerušenej organizačnej línii, ktorá by viedla od posledných templárov priamo k slobodomurárskym lóžam.
Spojenie vzniklo najmä preto, že niektoré neskoršie slobodomurárske rády prevzali templárske názvy, príbehy a symboliku. V 18. a 19. storočí sa rozšírila legenda, podľa ktorej templári po svojom prenasledovaní unikli do Škótska a ich tradície neskôr prežili v slobodomurárstve. Historici však túto kontinuitu nepotvrdili. Vzťah medzi templármi a slobodomurármi je preto predovšetkým symbolický a legendárny, nie preukázaný priamym pokračovaním stredovekého rádu.
Ako bol templársky rád organizovaný?
Na čele rádu stál veľmajster, ktorého volili významní členovia.
Pod ním pôsobili ďalší hodnostári zodpovední za vojenské operácie, výzbroj, financie, jednotlivé územia alebo chod templárskych domov.
Rád sa delil na provincie a miestne správne jednotky. Európske majetky vytvárali hospodárske zázemie, zatiaľ čo veľká časť vojenských zdrojov smerovala do oblastí križiackych bojov.
Medzi členmi existovali rozdielne skupiny:
Rytieri
Pochádzali spravidla zo šľachtického prostredia a bojovali ako ťažká jazda. Nosili biely plášť.
Seržanti
Mohli bojovať, vykonávať remeselné práce alebo plniť správne úlohy. Nosili tmavší odev a neboli nevyhnutne šľachtického pôvodu.
Kapláni
Zabezpečovali bohoslužby, spoveď a duchovný život členov rádu.
Pomocní pracovníci
O rozsiahly majetok sa starali aj remeselníci, sluhovia, nájomníci, poľnohospodári a ďalší ľudia, ktorí nemuseli byť plnoprávnymi členmi rádu.
Čo sa stalo po strate Svätej zeme?
Postavenie templárov bolo úzko spojené s obranou križiackych štátov.
Po strate Jeruzalema sa ich centrá presúvali. Významnou základňou sa stalo mesto Akko. Keď v roku 1291 padlo aj Akko, posledné významné centrum križiakov vo Svätej zemi, templári stratili hlavný priestor svojho pôvodného poslania.
Rád sa presunul na Cyprus a uvažoval o ďalších výpravách. Zároveň sa objavila otázka, akú úlohu má naďalej plniť.
Templári stále vlastnili rozsiahle majetky a disponovali medzinárodnou organizáciou, no ich pôvodná vojenská misia bola vážne oslabená.
Práve v tomto období sa zvýšila ich politická zraniteľnosť.
Prečo dal Filip IV. templárov zatknúť?
Francúzsky kráľ Filip IV., nazývaný Filip Pekný, bol ambiciózny panovník s vážnymi finančnými problémami.
Viedol vojny, zdaňoval obyvateľstvo a dostal sa do konfliktu aj s pápežstvom. Templári mali vo Francúzsku rozsiahly majetok a určitú mieru nezávislosti od kráľovskej moci.
Filipove presné motívy zostávajú predmetom diskusie. Pravdepodobne sa v nich spájali:
- finančné záujmy,
- snaha získať majetok rádu,
- potreba odstrániť nezávislú mocenskú organizáciu,
- politický konflikt s cirkvou,
- reputačné podozrenia voči templárom,
- snaha posilniť kráľovskú autoritu.
Kráľ mohol niektorým obvineniam veriť, no celý proces bol zjavne ovplyvnený politickým nátlakom, propagandou a majetkovými záujmami.
Čo sa stalo v piatok 13. októbra 1307?
Na úsvite 13. októbra 1307 boli templári po celom Francúzsku zatýkaní na základe vopred pripravených kráľovských príkazov.
Medzi zatknutými bol aj veľmajster Jacques de Molay.
Templárov obvinili napríklad z toho, že:
- počas prijatia zapierali Krista,
- pľuli na kríž,
- uctievali záhadnú hlavu alebo modlu,
- praktizovali nevhodné bozky,
- dopúšťali sa sexuálnych činov,
- zneužívali tajné obrady,
- nepravdivo udeľovali rozhrešenie.
Mnohé priznania boli získané mučením alebo pod jeho hrozbou. Keď templári neskôr svoje výpovede odvolali, mohli byť označení za opätovných kacírov a popravení.
Kráľovská kampaň šírila obvinenia opakovane a verejne, čím zásadne poškodila povesť rádu ešte pred ukončením cirkevného vyšetrovania.
Súvisí piatok trinásteho so zatknutím templárov?
Často sa tvrdí, že povera o nešťastnom piatku trinásteho vznikla práve preto, že templárov zatkli v piatok 13. októbra 1307.
Je to atraktívny príbeh, ale historické dôkazy ho nepodporujú.
Piatok aj číslo trinásť mali v európskej kultúre negatívne asociácie samostatne. Predstava piatku trinásteho ako konkrétneho dňa nešťastia sa však výraznejšie rozšírila až oveľa neskôr.
Spojenie templárov s pôvodom tejto povery je pravdepodobne modernou legendou, ktorú spopularizovala literatúra a populárna kultúra. Historik Dan Jones napríklad upozorňuje, že zatknutie templárov nie je pôvodom povery o piatku trinásteho.
Bol proces s templármi spravodlivý?
Podľa moderných štandardov určite nie.
Vyšetrovanie sprevádzali:
- mučenie,
- politický nátlak,
- vopred pripravené obvinenia,
- zastrašovanie,
- verejná propaganda,
- problematické použitie priznaní,
- konflikt záujmov francúzskeho kráľa.
Nie všetky vyšetrovania mimo Francúzska dospeli k rovnakým výsledkom. V oblastiach, kde sa mučenie nepoužívalo alebo malo menší rozsah, sa často nepodarilo potvrdiť najvážnejšie obvinenia.
To neznamená, že každý templár bol bezchybný alebo že v rozsiahlej organizácii nemohlo dochádzať k porušovaniu pravidiel. Predstava systematického tajného kultu založeného na kacírstve však nebola presvedčivo dokázaná.
Čo bol Chinonský pergamen?
Dôležitým dokumentom v diskusii o procese je takzvaný Chinonský pergamen.
Dokument súvisí s vyšetrovaním vedúcich templárov pápežskými vyslancami. Naznačuje, že Jacques de Molay a ďalší predstavitelia rádu dostali cirkevné rozhrešenie po priznaní a pokání.
To neznamená, že pápež templárov úplne zbavil všetkých obvinení alebo že plánoval rád bezpodmienečne zachovať. Ukazuje však, že vzťah pápeža Klementa V. k templárom bol zložitejší, než naznačuje jednoduchý príbeh o ich okamžitom odsúdení cirkvou.
Rád napokon nebol zrušený jasným rozsudkom, ktorý by právoplatne dokázal kolektívne kacírstvo všetkých jeho členov. Pápež ho zrušil administratívnym rozhodnutím v situácii obrovského politického a reputačného tlaku.
Prečo pápež templársky rád zrušil?
Pápež Klement V. sa nachádzal pod silným tlakom francúzskeho kráľa.
V roku 1312 na koncile vo Vienne rád zrušil. Dôvodom nebol jednoznačný súdny rozsudok dokazujúci vinu celej organizácie, ale najmä poškodená povesť, škandál a praktická nemožnosť ďalšieho fungovania rádu.
Časť templárskeho majetku mala prejsť na Rád johanitov, známy aj ako Rád svätého Jána alebo neskôr Maltézsky rád. V praxi si však časť vlastníctva ponechali panovníci a miestni šľachtici.
Bývalí templári mohli podľa okolností dostať dôchodok, prejsť do iného spôsobu života alebo zostať pod cirkevným dohľadom. Nie všetci boli popravení.
Kto bol Jacques de Molay?
Jacques de Molay bol posledným veľmajstrom templárskeho rádu.
Narodil sa pravdepodobne v polovici 13. storočia a do rádu vstúpil ako mladý muž. Veľmajstrom sa stal približne na konci 13. storočia, keď templári čelili strate území a otázke budúceho poslania.
Po zatknutí bol dlhé roky väznený a vypočúvaný.
V marci 1314 boli Jacques de Molay a ďalší vysoký predstaviteľ rádu Geoffroi de Charney odsúdení na doživotné väzenie. Keď verejne odvolali svoje priznania a vyhlásili rád za nevinný, svetská moc ich označila za opätovných kacírov.
Oboch ešte v ten deň upálili v Paríži.
Smrť posledného veľmajstra vytvorila jeden z najsilnejších obrazov templárskej legendy.
Preklial Jacques de Molay kráľa a pápeža?
Podľa známej legendy Jacques de Molay na hranici vyzval pápeža Klementa V. a kráľa Filipa IV., aby sa do roka dostavili pred Boží súd.
Obaja skutočne zomreli ešte v roku 1314. Táto zhoda podporila predstavu templárskej kliatby.
Problémom je, že najdramatickejšie verzie príbehu pochádzajú z neskorších prameňov. Nie je isté, aké presné slová de Molay pred smrťou povedal.
Je možné, že vyhlásil svoju nevinu a obrátil sa na Boží súd, čo by v stredovekom náboženskom kontexte nebolo neobvyklé. Konkrétna formulácia kliatby však patrí skôr k legende než k bezpečne potvrdeným faktom.
Čo sa stalo s templárskym pokladom?
Pred zatýkaním templári spravovali značný majetok, no očakávaný obrovský poklad sa podľa legiend nikdy nenašiel.
Práve to otvorilo priestor pre dohady, že boli vopred varovaní a svoj najcennejší majetok odviezli.
Teórie hovoria, že poklad mohol skončiť:
- v Škótsku,
- v Portugalsku,
- v Španielsku,
- pod Rosslynskou kaplnkou,
- na ostrove Oak Island,
- v templárskych podzemných priestoroch,
- v rukách tajných pokračovateľov rádu.
Nevieme však, či vôbec existoval jeden centralizovaný „templársky poklad“.
Veľká časť majetku mala podobu pôdy, budov, hospodárskych práv, pohľadávok, výzbroje a zásob. Takýto majetok sa nedal v priebehu niekoľkých dní naložiť na loď a ukryť v jaskyni.
Časť hotovosti, dokumentov alebo cenností mohla zmiznúť, byť odcudzená alebo premiestnená. Dôkaz o legendárnom poklade, ktorý by obsahoval grál, staroveké relikvie či nevýslovné bohatstvo, však nemáme.
Vlastnili templári Svätý grál?
Svätý grál sa v stredovekej literatúre objavuje v rôznych podobách. Môže byť kalichom z Poslednej večere, nádobou, ktorá zachytila Kristovu krv, zázračným predmetom alebo duchovným symbolom.
Prvé známe grálové príbehy vznikli v 12. storočí, teda v období existencie templárov. Niektoré neskoršie literárne diela spájali tajomných strážcov grálu s rytierskymi rádmi.
Priamy historický dôkaz, že templári Svätý grál našli alebo uchovávali, však neexistuje.
Spojenie sa rozšírilo najmä v romantickej literatúre, ezoterike a modernej populárnej kultúre.
Našli templári Archu zmluvy?
Archa zmluvy je biblický predmet, ktorý mal obsahovať kamenné dosky Desatora.
Jej historický osud nie je známy a v priebehu stáročí vzniklo množstvo teórií o mieste jej uloženia.
Templári sídlili na Chrámovej hore, kde podľa biblickej tradície stál Šalamúnov chrám. To viedlo k predstave, že mohli Archu nájsť v podzemných priestoroch.
Žiadny spoľahlivý dobový dokument však nepotvrdzuje, že templári Archu objavili, vlastnili alebo previezli do Európy.
Prežili templári v Portugalsku?
Po zrušení rádu sa situácia v jednotlivých krajinách líšila.
V Portugalsku vznikol v roku 1319 Kristov rád, ktorý prevzal časť majetku a členov bývalých templárov. Mal podporu portugalského kráľa a pápežské uznanie.
Kristov rád neskôr zohral úlohu v období portugalských námorných výprav. Jeho veľmajstrom alebo správcom bol aj princ Henrich Moreplavec.
Možno preto povedať, že časť templárskych ľudí, majetku a tradícií v Portugalsku organizačne pokračovala pod novým názvom.
Nešlo však o tajné prežitie pôvodného templárskeho rádu v nezmenenej podobe. Kristov rád bol novou, oficiálne uznanou organizáciou s vlastným vývojom.
Utiekli templári do Škótska?
Podľa populárnej legendy unikli templári pred prenasledovaním do Škótska, kde ich mal prijať kráľ Robert Bruce.
Niektoré verzie tvrdia, že templárski rytieri pomohli Škótom zvíťaziť v bitke pri Bannockburne v roku 1314.
Pre takéto tvrdenie nemáme spoľahlivé dobové dôkazy.
Škótsko je s templárskymi legendami spojené najmä prostredníctvom Rosslynskej kaplnky, slobodomurárskych tradícií a neskorších romantických príbehov. Rosslynská kaplnka však vznikla až v 15. storočí, viac než sto rokov po zrušení templárskeho rádu.
Moderné organizácie, ktoré sa označujú za priamych pokračovateľov stredovekých templárov, preto nemožno automaticky považovať za historicky nadväzujúce na pôvodný rád.
Templári a Rosslynská kaplnka
Rosslynská kaplnka v Škótsku sa stala jedným z najznámejších miest templárskych legiend.
Jej bohatá kamenárska výzdoba, záhadne pôsobiace symboly a spojenie s rodom Sinclair podporili teórie, podľa ktorých kaplnka ukrýva:
- templársky poklad,
- Svätý grál,
- tajné dokumenty,
- nabalzamovanú hlavu Krista,
- dôkaz o templárskej ceste do Ameriky.
Kaplnka bola založená v roku 1446, teda viac než storočie po zrušení templárskeho rádu.
Niektoré jej symboly možno interpretovať rôznymi spôsobmi, no neexistuje presvedčivý dôkaz, že bola postavená ako tajný templársky chrám alebo úschovňa grálu. Správa kaplnky odmieta aj tvrdenia moderných skupín, ktoré naznačujú oficiálne spojenie s historickým templárskym rádom.
Sú templári spojení so slobodomurármi?
Medzi stredovekým templárskym rádom a moderným slobodomurárstvom neexistuje doložená neprerušená organizačná línia.
Templári boli zrušení začiatkom 14. storočia. Moderné organizované slobodomurárstvo sa verejne sformovalo až na začiatku 18. storočia.
Napriek tomu niektoré slobodomurárske systémy neskôr prevzali templárske názvy, symboly a legendy. V Yorkskom ríte existujú napríklad templárske stupne alebo organizácie inšpirované kresťanským rytierstvom.
V 18. a 19. storočí sa rozšírila legenda, že templári po zrušení tajne prežili v Škótsku a neskôr sa premenili na slobodomurárov.
Historici však nemajú dôkaz o neprerušenom odovzdávaní členstva, vedenia, rituálov alebo archívov od Jacquesa de Molay až po moderné lóže.
Spojenie je teda predovšetkým symbolické a legendárne, nie potvrdené organizačnou kontinuitou.
Sú dnešné templárske rády pravé?
Dnes existuje množstvo organizácií, ktoré používajú templársky názov alebo symboliku.
Môžu byť:
- katolíckymi či ekumenickými združeniami,
- charitatívnymi organizáciami,
- slobodomurárskymi rádmi,
- historickými klubmi,
- rekonštrukčnými skupinami,
- samozvanými rytierskymi rádmi,
- komerčnými projektmi,
- politickými alebo ideologickými skupinami.
Tieto organizácie môžu vykonávať legitímnu charitatívnu alebo kultúrnu činnosť. To však neznamená, že sú právnym a personálnym pokračovaním stredovekého rádu.
Historický templársky rád bol zrušený v roku 1312. Tvrdenie o priamej, neprerušenej línii by si vyžadovalo presvedčivé dokumenty, ktoré moderné skupiny spravidla nevedia predložiť.
Osobitnú opatrnosť si zaslúžia skupiny, ktoré templárske symboly používajú na šírenie nenávisti voči moslimom alebo na propagáciu extrémizmu. Stredoveké dejiny boli komplexnejšie než moderný politický príbeh o neustálom konflikte dvoch jednotných civilizácií.
Templári na Slovensku
Územie dnešného Slovenska bolo v stredoveku súčasťou Uhorského kráľovstva. V regióne pôsobili viaceré cirkevné a rytierske rády vrátane johanitov a templárov.
Pri konkrétnych miestach je však potrebná opatrnosť. Mnohé hrady, kostoly a lokality sa označujú za templárske iba na základe miestnej povesti, podobnosti symbolov alebo novodobej turistickej tradície.
Pri historickom overovaní treba rozlišovať medzi:
- priamym vlastníctvom templárov,
- dočasnou správou majetku,
- prítomnosťou iného rytierskeho rádu,
- neskoršou legendou,
- moderným pomenovaním lokality.
V strednej Európe sa navyše templári často zamieňajú s johanitmi. Oba rády pôsobili v rovnakom období, vlastnili majetky a používali kresťanské kríže, išlo však o samostatné organizácie.
Téma templárov na Slovensku si preto zaslúži vlastný článok založený na konkrétnych listinách, archeologických nálezoch a odbornej regionálnej literatúre.
Aký je rozdiel medzi templármi a johanitmi?
Templári a johaniti boli dva samostatné vojenské rády.
Templári
Vznikli najmä na ochranu pútnikov a neskôr sa stali významnou vojenskou silou. Ich symbolom bol červený kríž na bielom plášti.
Johaniti
Pôvodne sa venovali starostlivosti o chorých a pútnikov v jeruzalemskej nemocnici. Neskôr sa tiež militarizovali.
Po strate Svätej zeme sa presunuli na Rodos a potom na Maltu, preto sa označujú aj ako maltézski rytieri. Na rozdiel od templárov ich rád v rôznych podobách prežil až do súčasnosti.
Majetok zrušených templárov mal vo veľkej miere prejsť práve johanitom.
Aký je rozdiel medzi templármi a nemeckými rytiermi?
Rád nemeckých rytierov, nazývaný aj Teutónsky rád, vznikol neskôr než templári.
Spočiatku bol spojený s nemocnicou počas križiackych výprav. V roku 1198 získal podobu vojenského rádu. Výrazne pôsobil v strednej a východnej Európe, najmä v oblasti Pruska a Pobaltia.
Nemeckí rytieri používali čierny kríž na bielom podklade. Templári používali červený kríž a ich hlavné poslanie bolo pôvodne spojené so Svätou zemou.
Boli templári dobrí alebo zlí?
Jednoduchá odpoveď neexistuje.
Templári boli súčasťou stredovekého sveta, ktorý fungoval podľa iných politických, náboženských a vojenských pravidiel než dnešná spoločnosť.
Môžeme ich vnímať ako:
- disciplinovaných vojakov,
- hlboko veriacich rehoľníkov,
- ochrancov niektorých pútnikov,
- správcov rozsiahlych majetkov,
- účastníkov násilných vojen,
- predstaviteľov križiackej expanzie,
- obete politicky ovplyvneného procesu.
Romantický obraz čestných ochrancov grálu je rovnako zjednodušený ako predstava démonickej tajnej organizácie.
Templári bojovali, zabíjali a podieľali sa na konflikte, ktorý prinášal utrpenie kresťanom, moslimom, židom aj ďalším obyvateľom regiónu. Zároveň žili podľa prísnej disciplíny, poskytovali určitú ochranu a vykonávali náboženskú službu, ktorej úprimne verili.
Historické hodnotenie by malo pracovať s týmto napätím, nie s filmovým rozdelením na hrdinov a zloduchov.
Templári v knihách, filmoch a hrách
Modernú predstavu o templároch výrazne formuje populárna kultúra.
Objavujú sa v príbehoch spojených s:
- Svätým grálom,
- tajnými cirkevnými dokumentmi,
- slobodomurármi,
- iluminátmi,
- zabudnutými pokladmi,
- starovekými technológiami,
- celosvetovým sprisahaním.
Známe sú napríklad romány a filmy pracujúce s témou grálu, hra Assassin’s Creed či rôzne historické seriály.
Tieto diela využívajú reálne mená, symboly a udalosti, ale dopĺňajú ich fikciou. Sú dobrou zábavou, nie spoľahlivým historickým prameňom.
Obraz templárov ako tajnej organizácie prežívajúcej až do súčasnosti je prevažne výsledkom novodobej literatúry.
Najčastejšie otázky o templároch
Kto založil templárov?
Za hlavného zakladateľa sa považuje francúzsky rytier Hugo de Payns. Bratstvo vzniklo približne okolo roku 1119.
Prečo sa volali templári?
Dostali sídlo na jeruzalemskej Chrámovej hore, ktorú kresťania spájali so Šalamúnovým chrámom. Preto boli nazvaní rytiermi Chrámu.
Aký bol celý názov templárskeho rádu?
Používa sa názov Chudobní rytieri Krista a Šalamúnovho chrámu.
Čo bolo úlohou templárov?
Spočiatku mali chrániť kresťanských pútnikov. Neskôr bránili križiacke štáty, spravovali pevnosti a pôsobili ako vojenská aj hospodárska organizácia.
Aký kríž používali templári?
Najčastejšie červený kríž na bielom plášti. Presný tvar sa mohol líšiť.
Prečo boli templári bohatí?
Získavali dary, pôdu, privilégiá a príjmy z európskych majetkov. Poskytovali aj finančné a správne služby.
Vynašli templári banky?
Nie, ale vytvorili rozsiahlu finančnú sieť, ktorá umožňovala úschovu, prevody, pôžičky a správu majetku.
Prečo boli templári zatknutí?
Francúzsky kráľ Filip IV. ich obvinil z kacírstva. Za procesom boli pravdepodobne aj finančné a politické záujmy.
Kedy boli templári zatknutí?
Hromadné zatýkanie vo Francúzsku sa začalo v piatok 13. októbra 1307.
Súvisí s templármi piatok trinásteho?
Spojenie je populárnou legendou. Zatknutie templárov pravdepodobne nie je pôvodom povery o piatku trinásteho.
Boli templári vinní z kacírstva?
Najvážnejšie obvinenia neboli presvedčivo dokázané. Mnohé priznania vznikli počas mučenia a boli neskôr odvolané.
Kto bol posledný veľmajster templárov?
Jacques de Molay, ktorý bol v roku 1314 upálený v Paríži.
Čo sa stalo s templárskym pokladom?
Nie je známe, že by existoval jeden legendárny poklad. Majetok rádu tvorili najmä pozemky, budovy, príjmy, pohľadávky a vojenské vybavenie.
Mali templári Svätý grál?
Neexistuje dôveryhodný historický dôkaz, že templári grál našli alebo vlastnili.
Prežili templári dodnes?
Pôvodný rád bol v roku 1312 zrušený. Niektorí členovia a majetky prešli do iných organizácií, no priama kontinuita dnešných templárskych združení nie je doložená.
Boli templári slobodomurári?
Nie. Stredovekí templári vznikli niekoľko storočí pred moderným slobodomurárstvom. Neskoršie slobodomurárske rády však prevzali časť templárskej symboliky.
Existovali templári na Slovensku?
Na území stredovekého Uhorska templári pôsobili. Mnohé konkrétne slovenské lokality sa však s rádom spájajú iba prostredníctvom legiend a vyžadujú odborné overenie.
Prečo nás templári fascinujú aj po siedmich storočiach?
Príbeh templárov obsahuje takmer všetko, čo potrebuje veľká historická legenda.
Sú v ňom:
- rytieri,
- tajné obrady,
- biblický chrám,
- križiacke výpravy,
- obrovský majetok,
- konflikt s kráľom,
- mučenie,
- údajné kacírstvo,
- stratený poklad,
- kliatba,
- poprava posledného veľmajstra,
- náhly zánik organizácie.
Ich príbeh sa navyše skončil bez jasnej odpovede na všetky otázky. Archívy sú neúplné, majetok sa rozptýlil a mnohé priznania boli získané násilím.
Prázdne miesta postupne vyplnili legendy o grále, Škótsku, Amerike, slobodomurároch a tajnom pokračovaní rádu.
Skutoční templári pritom nepotrebujú nadprirodzený poklad, aby boli fascinujúci. Už samotná história organizácie, ktorá spojila mníšsky život, vojenskú moc, medzinárodné financie a politiku, je mimoriadna.
Templári neboli nesmrteľnými strážcami svetového tajomstva. Boli produktom svojej doby – a zároveň jednou z organizácií, ktorých pád pomohol vytvoriť mýtus silnejší než historická skutočnosť.
Bohatý výber šperkov s pravými polodrahokamami a silnou symbolikou nájdete v ponuke nášho eshopu.
