Uverejnené Vložiť komentár

Prečo Gréci hľadali jantár

Prečo Gréci hľadali jantár a ako podľa mýtu o Faethónovi vznikol jantár

Historicko-dobrodružný román poľského spisovateľa Joe Alexa Čierne koráby vás privedie do príbehu vzrušujúcej plavby po neznámych vodách s cieľom nájsť jantár. Prečo Gréci hľadali jantár a aké dobrodružstvá zažili hrdinovia príbehu na svojom putovaní za vidinou lepšieho života sa dočítate v dvoch dieloch pútavého čítania. Prvý diel vás vtiahne do života trójskeho chlapca, ktorého búrka odveje ďaleko od rodných brehov a ktorý prekoná množstvo prekážok, aby sa vrátil domov. V druhom diele sa prenesiete na palubu korábu Angelos a spolu s jeho posádkou sa vydáte na výpravu do neznámeho sveta za jantárom.

Joe Alex sa spreslávil svojimi detektívkami. Dlho sa nevedelo, že sa pod týmto pseudonymom skrýva Maciej Słomczyński, odborník na anglo-americkú literatúru a autor prekladov Shakespeara, Williama Faulknera či Lewisa Carrolla. Do polštiny preložil aj román Guliverove cesty. Narodil sa ako syn amerického vojenského pilota, režiséra a producenta filmu King Kong, Meriana C. Coopera. Jeho otcovstvo bolo však neskôr spochybňované, medzi inými jeho rodinou. Maciejova mama sa odmietla presunúť za Cooperom do Spojených štátov a vydala sa za Alexandra Słomczyńského, ktorého priezvisko prijal aj Maciej.

Počas druhej svetovej vojny sa stal členom poľského odboja, vstúpil do Zemskej armády a bol väznený vo väznici Pawiak vo Varšave, odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Presťahoval sa na západ a slúžil v americkej armáde vo Francúzsku. Po vojne sa vrátil do Poľska, kde bol perzekuovaný ako potenciálny britský špión. Chvíľu aj kooperoval s poľskou spravodajskou agentúrou, neskôr však spoluprácu odmietol  a utiekol do Gandsku, aby s agentúrou prerušil väzby. Napokon sa usadil v Krakove. 

Dej románu Čierne koráby

Dielom Čierne koráby predstavil Maciej Słomczyńskivo vo svojej tvorbe nový žáner, a to historický dobrodružný román. Dej osadil do staroveku, asi do 15. storočia pred Kristom. V týchto časoch Kréta ovládala Stredomorie. Hlavným hrdinom je chlapec z rybárskej rodiny, ktorému pre farbu jeho vlasov prezývajú Bielovlasý. Pri svojom prvom samostatnom love ho búrka zanesie ďaleko na more. Zachránia ho fénickí obchodníci, avšak hneď ho aj predajú ako otroka do Egypta. Podarí sa mu však utiecť a vydať sa na cestu domov. Dostane sa na grécku pirátsku loď a spriatelí sa s jej náčelníkom Terteem. Piráti však upadnú do zajatia krétskej vojnovej lode. Keď krétsky princ Perivalos spadne nešťastnou náhodou z lode do vody, Bielovlasý s Terteem ho zachránia. Perivalov otec Vidvojos, brat krétskeho kráľa Mínoa, im za to daruje slobodu a spriatelí sa s nimi. Spločne s ním, s jeho synom a ďalšími dobrodruhmi sa vydajú na lodi Angelos hľadať krajinu, v ktorej sa rodí jantár. Na ceste ich však sprevádzajú úklady kráľa Mínosa, ktorý ich vyslal na plavbu bez možnosti návratu. Obával sa totiž, že by ho brat mohol pripraviť o kráľovský trón. Napriek všetkému sa im však napokon podarí nájsť jantár a vrátiť sa na Krétu.  Avšak tu nájdu krajinu v troskách. Kráľ Mínos je mŕtvy, takže novým kráľom sa stáva Vidvojos. Ten však neunesie ťarchu zúfalej situácie a zabije sa skokom zo strechy paláca. Perivalos sa po týchto udalostiach rozhodne opustiť Krétu a so svojimi priateľmi sa vydá na Terteenov rodný ostrov.

Prečo Gréci hľadali jantáru v skutočnosti, a nielen oni

Prečo Gréci hľadali jantár v staroveku? Jantár bol vzácnym artiklom a na ich území sa nevyskytoval. Nájsť nálezisko jantáru znamenalo prísť k veľkému pokladu. Nielen Gréci, ale aj Feníčania, Egypťania, Slovania či Nomádi vyhľadávali jantár pre jeho vysokú hodnotu. Slúžil ako drahý kameň na výmenný obchod. Zmienky o jantáre ako o drahocennom materiáli a o šperkoch z jantáru nachádzame aj v Homérovej Odyssei. V čase Vikingov bol napríklad jantár populárnou náplňou do kadidla. Rimania rovnako využívali jantár, či už na zhotovovanie rytín alebo tiež na barter. Rímskemu cisárovi Nerovi slúžil jantár na reprezentatívne účely, ako symbol fenomenálneho bohatstva.

Grécka mytológia opisuje vznik jantáru v mýte o Faethónovi, synovi Boha slnka Hélia. Keď Epafos, Diov syn, vyslovil pochybnosti o tom, že Faethón je skutočne Héliovým synom, mladík sa na radu matky vydal za samotným Bohom slnka, svojím otcom. Ako dôkaz otcovstva si vyžiadal, aby mu Boh slnka požičal svoj bájny slnečný voz. Hoci ho Hélios odhováral, napokon pristúpil na synovu požiadavku. Faethón sa vydal na jazdu po nebeskej klenbe, ktorú Hélios brázdil dennodenne, no kone rozpoznali neskúsenú ruku a vyšli z obvyklej dráhy. Leteli až ku hviezdam, potom zase nízko k zemi. Žiarom spálili úrodné arabské pláne a premenili ich na púšť. Obyvateľom Afriky popálili lúče kožu a zafarbili ju na čierno. Zeus, kráľ bohov, sa pri pohľade na tieto výčiny rozzúril a Faethóna zrazil bleskom do hlbín vôd. Faethón síce ohúril svojou odvahou, no zaplatil tú najvyššiu cenu. Heliády, dcéry Boha slnka a Faethónove sestry, sa zo žiaľu premenili na topole týčiace sa pri jeho hrobke a z ich trpkých sĺz, ktorými trúchliac zaplakali, vznikol jantár.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.