Poučka zo školy: základný rozdiel medzi nimi je ten, že príslovie obsahuje ponaučenie (Bez práce nie sú koláče), zatiaľ čo porekadlo ho neobsahuje (Mať srdce na dlani). Ak sa zaujímate o slovenské príslovia a porekadlá, čítajte ďalej.
Stačí niekoľko slov a väčšina z nás okamžite vie, čo nimi chce hovoriaci povedať. Príslovia a porekadlá patria k najživším súčastiam ľudovej slovesnosti – prežili stáročia, prenášali sa ústnym podaním z generácie na generáciu a mnohé používame dodnes bez toho, aby sme sa zamýšľali nad ich pôvodom.
Dokážu vystihnúť komplikovanú životnú skúsenosť jedinou vetou, pobaviť, varovať, ironizovať aj presvedčiť. Zároveň sú akousi jazykovou pamäťou spoločnosti. Zachovali sa v nich predstavy našich predkov o práci, rodine, medziľudských vzťahoch, počasí, bohatstve, opatrnosti či ľudskej povahe. Neraz v nich dokonca zostali slová a obrazy zo sveta, ktorý už z každodenného života takmer zmizol.
Zo školy si možno pamätáte jednoduchú poučku: príslovie obsahuje ponaučenie, zatiaľ čo porekadlo iba obrazne komentuje určitú situáciu. Ako základná pomôcka funguje celkom dobre. Z jazykovedného hľadiska je však rozdiel o niečo zložitejší a hranica medzi oboma útvarmi nemusí byť vždy jednoznačná.
Poďme sa preto pozrieť na to, čo sú príslovia, čo sú porekadlá, čo s nimi majú spoločné frazémy a pranostiky a ktoré slovenské príslovia a porekadlá patria k tým najznámejším.
Čo je príslovie?
Príslovie je ustálená, spravidla krátka a samostatná výpoveď, ktorá zovšeobecňuje určitú ľudskú skúsenosť, vyjadruje životnú pravdu, hodnotenie, radu alebo ponaučenie. Nehovorí iba o jednom konkrétnom človeku či udalosti, ale snaží sa pomenovať pravidlo, ktoré možno aplikovať na množstvo podobných situácií.
Typickým príkladom je:
Bez práce nie sú koláče.
Nehovorí sa tu doslova iba o koláčoch. Podstatou príslovia je všeobecná myšlienka, že bez úsilia nemožno očakávať výsledok. Obrazný význam je oveľa širší než význam jednotlivých slov.
Podobne fungujú aj príslovia:
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Čo zaseješ, to budeš žať.
Ako si kto ustelie, tak bude spať.
Dvakrát meraj a raz rež.
Každé z nich možno použiť v množstve životných situácií. Práve schopnosť zovšeobecniť skúsenosť patrí medzi charakteristické znaky príslovia. Odborná literatúra pri prísloviach zdôrazňuje ich uzavretosť, samostatnosť a myšlienkovú úplnosť; často majú zároveň nabádavý alebo poučný charakter.
Príslovie teda nie je iba pekne znejúca veta. Je to miniatúrny argument, životná skúsenosť zhustená do ľahko zapamätateľnej formy.
Čo je porekadlo?
Porekadlo je takisto ustálená ľudová výpoveď, jeho funkciou však býva predovšetkým výstižne, obrazne, vtipne alebo ironicky charakterizovať konkrétnu situáciu. V porovnaní s typickým príslovím nemusí vyslovovať všeobecné životné pravidlo tak priamo.
Práve tu sa začínajú komplikácie. Medzi príslovím a porekadlom totiž neexistuje dokonale ostrá hranica a jazykovedci ich v rôznych obdobiach rozlišovali podľa viacerých kritérií – podľa významu, formy aj spôsobu použitia v konkrétnom kontexte. Jedna z tradičných charakteristík hovorí, že príslovie vyjadruje ucelený všeobecný súd, zatiaľ čo porekadlo je viac viazané na situačný komentár. Iné výklady sledujú najmä to, či je poučný zámer vyslovený priamo alebo nepriamo.
Pre bežného používateľa jazyka preto úplne postačí zapamätať si:
Príslovie nám predovšetkým niečo zovšeobecňuje alebo radí, porekadlo predovšetkým trefne komentuje situáciu.
Nie pri každom konkrétnom výroku sa však všetky slovníky a odborné klasifikácie musia zhodnúť.
Pozor: „mať srdce na dlani“ nie je príslovie ani typické porekadlo
Pri vysvetľovaní prísloví a porekadiel sa často ako príklad porekadla uvádzajú výrazy typu mať srdce na dlani, mať hlavu v oblakoch, vodiť niekoho za nos či hádzať flintu do žita. Presnejšie však ide o frazémy, teda ustálené slovné spojenia s preneseným významom.
Rozdiel vidíme už v gramatike:
Bez práce nie sú koláče. – samostatná výpoveď.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. – samostatná výpoveď.
Ale:
mať srdce na dlani
hádzať flintu do žita
mať maslo na hlave
Samy osebe ešte nie sú úplnými výpoveďami. Potrebujeme ich zaradiť do vety: Peter má srdce na dlani. Po prvom neúspechu nehádž flintu do žita.
Príslovia a porekadlá síce patria do širokého sveta frazeológie, ale nie každá frazéma je príslovím alebo porekadlom.
Čo je frazeológia a čo sú frazémy?
Frazeológia je jazykovedná disciplína zaoberajúca sa ustálenými slovnými spojeniami – frazémami. Ich typickou vlastnosťou je, že sa v jazyku opakovane používajú v pomerne stabilnej podobe a ich význam často nemožno jednoducho odvodiť z významu jednotlivých slov.
Ak niekto má hlavu v smútku, neznamená to, že sa jeho hlava fyzicky nachádza v nejakom „smútku“. Keď hádžeme flintu do žita, nemusí byť prítomná ani flinta, ani žito. Výraz ako celok získal ustálený prenesený význam.
Medzi frazémy patria rôzne typy ustálených spojení a vetných útvarov a osobitnú skupinu medzi nimi predstavujú práve príslovia, porekadlá a ďalšie ľudové útvary.
Parémie a paremiológia: odborné názvy pre ľudovú múdrosť
Ak chceme byť ešte presnejší, pri prísloviach sa dostávame k pojmu parémia. Parémie sú krátke ustálené folklórne útvary, medzi ktoré patria predovšetkým príslovia a porekadlá, ale aj pranostiky, úslovia, povrávky, hádanky a niektoré ďalšie formy.
Disciplína, ktorá ich skúma, sa nazýva paremiológia. Zaoberá sa ich pôvodom, významom, vývojom, používaním a miestom vo folklóre a jazyku. Príslovia teda nie sú zaujímavé iba pre literárnych historikov. Sú predmetom výskumu folkloristiky, jazykovedy, frazeológie, kultúrnej antropológie či sociolingvistiky. Slovenská paremiologická databáza Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV medzi parémie zaraďuje príslovie a porekadlo, ale aj pranostiku, povrávku, úslovie, wellerizmus či hádanku.
Príslovie, porekadlo alebo pranostika?
Ďalším pojmom, ktorý sa s prísloviami ľahko zamieňa, je pranostika.
Pranostika je tradičný ľudový výrok viazaný najmä na počasie, ročné obdobia, poľnohospodársky cyklus alebo konkrétny deň v kalendári. Vychádza zo stáročí pozorovania prírody, hoci samozrejme nejde o meteorologickú predpoveď v modernom vedeckom zmysle.
Známe sú napríklad výroky:
Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
Katarína na ľade, Vianoce na blate.
Studený máj, v stodole raj.
Pranostiky boli pre tradičnú poľnohospodársku spoločnosť mimoriadne dôležité. Človek bol oveľa bezprostrednejšie závislý od počasia, úrody a striedania ročných období, preto sa pozorovania prírody uchovávali práve v ľahko zapamätateľných vetách.
Prečo si príslovia tak ľahko pamätáme?
Príslovia prežívajú celé generácie aj vďaka svojej forme. Mnohé využívajú rytmus, rým, opakovanie, protiklad, paralelnú stavbu viet a zvukovú podobnosť slov.
Porovnajte:
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
Aká matka, taká Katka.
Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel.
Dvakrát meraj a raz rež.
Rým chodí – škodí či rytmické Aká matka, taká Katka výrazne uľahčujú zapamätanie. Príslovie pritom často pracuje aj s kontrastom: práca a odmena, mladosť a staroba, opatrnosť a unáhlenosť, bohatstvo a chudoba, slová a skutky.
Takéto jazykové prostriedky boli mimoriadne praktické v časoch, keď sa ľudová múdrosť neprenášala prostredníctvom internetu ani kníh, ale predovšetkým ústnym podaním. Výrok musel byť stručný, zapamätateľný a dostatočne výrazný, aby sa mohol šíriť z človeka na človeka.
Čo nám príslovia prezrádzajú o minulosti?
Slovenské príslovia vznikali v prostredí, ktoré bolo po stáročia prevažne roľnícke. Nie náhodou sa v nich neustále stretávame s obrazmi poľa, chleba, zrna, žatvy, dobytka, remesla, gazdovania, zimy či úrody.
Keď hovoríme:
Čo zaseješ, to budeš žať,
používame poľnohospodársku skúsenosť ako metaforu ľudského konania.
Keď zaznie:
Bez práce nie sú koláče,
jedlo sa stáva obrazom odmeny za úsilie.
A pri prísloví:
Dvakrát meraj a raz rež
sa zase využíva skúsenosť remeselníka, ktorý si nemôže dovoliť drahý materiál odrezať nesprávne.
Mnohé príslovia sú preto malými jazykovými fosíliami. Používame ich aj v digitálnom svete, hoci obrazy, z ktorých vznikli, pochádzajú zo života našich predkov.
Na čo nám sú príslovia a porekadlá dnes?
Mohlo by sa zdať, že v modernej komunikácii nemajú staré ľudové výroky veľké využitie. Opak je pravdou. Ich sila spočíva v tom, že dokážu veľký význam zhustiť do niekoľkých slov.
Namiesto dlhej úvahy o tom, že výsledok vyžaduje úsilie, jednoducho povieme: Bez práce nie sú koláče. Namiesto vysvetľovania, že unáhlené rozhodnutie môže priniesť problémy: Dvakrát meraj a raz rež.
Príslovia a porekadlá majú niekoľko dôležitých funkcií:
- zhusťujú význam – komplexnú skúsenosť dokážu vyjadriť jedinou vetou,
- zvyšujú presvedčivosť prejavu – hovoriaci sa odvoláva na všeobecne známu skúsenosť,
- oživujú jazyk – obraznosť robí prejav pestrejším a zapamätateľnejším,
- umožňujú humor a iróniu – porekadlo často dokáže situáciu komentovať jemnejšie než priame hodnotenie,
- prepájajú generácie – mnohé výroky poznali naši starí rodičia aj ich predkovia,
- uchovávajú kultúrnu pamäť – zaznamenávajú spôsob života, hodnoty a skúsenosti minulých generácií,
- pomáhajú argumentovať – vhodne použité príslovie môže byť stručným záverom alebo pointou argumentu.
Treba ich však používať prirodzene. Príliš veľa prísloví v jednom prejave môže pôsobiť archaicky alebo nasilu. Najväčší účinok majú vtedy, keď presne vystihnú situáciu.
NAJZNÁMEJŠIE slovenské príslovia a ich význam
Slovenčina má obrovské množstvo prísloví a množstvo z nich zostáva živých aj dnes. Toto sú tie, ktoré pravdepodobne pozná takmer každý.
Bez práce nie sú koláče
Jedno z najznámejších slovenských prísloví vyjadruje jednoduchú zásadu: výsledok si vyžaduje úsilie. Použiť ho môžeme pri práci, štúdiu, podnikaní, športe aj osobnom rozvoji.
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne
Varovanie pred zlomyseľnosťou a intrigami. Človek, ktorý zámerne pripravuje nešťastie inému, môže napokon sám doplatiť na vlastné konanie.
Dvakrát meraj a raz rež
Výzva na rozvahu. Pred nezvratným rozhodnutím je lepšie vec dôkladne premyslieť a skontrolovať. Príslovie pravdepodobne vyrástlo zo skúsenosti remeselníkov: nesprávne odrezaný materiál už nemožno jednoducho vrátiť späť.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí
Kto prichádza neskoro alebo premárni správny okamih, môže prísť o príležitosť.
Ráno múdrejšie večera
Nie každé rozhodnutie treba urobiť okamžite. Po odpočinku a s odstupom môžeme problém vidieť jasnejšie.
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra
Jasné varovanie pred prokrastináciou. Povinnosť, ktorú zbytočne odsúvame, obyčajne sama nezmizne.
Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel
Vedomosti a zručnosti získané v mladosti môžeme využívať celý život.
Ako si kto ustelie, tak bude spať
Následky našej situácie často vyplývajú z predchádzajúcich rozhodnutí a činov. Obraz postele predstavuje podmienky, ktoré si človek sám vytvoril.
Čo zaseješ, to budeš žať
Naše konanie má následky. Dobré alebo zlé rozhodnutia sa nám môžu neskôr určitým spôsobom vrátiť.
Darovanému koňovi na zuby nepozeraj
Pri dare nie je vhodné príliš kritizovať jeho kvalitu alebo hodnotu. Pôvod obrazu je praktický: podľa chrupu možno odhadovať vek koňa, takže „pozerať darovanému koňovi na zuby“ znamenalo skúmať hodnotu daru.
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche
Menšia, ale istá výhoda môže byť rozumnejšia než vidina väčšieho zisku, ktorý je neistý.
Jedna lastovička leto nerobí
Jeden prípad alebo jeden dôkaz ešte nestačí na všeobecný záver. Mimoriadne užitočné príslovie aj v modernej dobe – pokojne by mohlo byť heslom kritického myslenia.
Tichá voda brehy myje
Nenápadný či pokojný človek môže mať veľký vplyv alebo vlastnosti, ktoré na prvý pohľad nevidíme. Podľa kontextu môže mať výrok obdivný aj mierne varovný tón.
Pes, ktorý šteká, nehryzie
Človek, ktorý hlasno hrozí, nemusí byť v skutočnosti tým najnebezpečnejším. Samozrejme, ide o obrazné životné pravidlo, nie o návod na správanie sa k cudzím psom.
Kam vietor, tam plášť
Charakteristika človeka, ktorý mení názory podľa okolností a prikláňa sa k tej strane, z ktorej mu práve plynie výhoda.
V núdzi poznáš priateľa
Skutočná kvalita priateľstva sa ukáže najmä v ťažkej situácii, nie v časoch, keď sa všetkým darí.
Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj
Staré príslovie vystihuje závislosť človeka od toho, kto mu poskytuje obživu alebo výhody. Dnes sa používa najmä ironicky pri hovorení o lojalite motivovanej ekonomickým alebo spoločenským prospechom.
Aká matka, taká Katka
Deti často preberajú vlastnosti, správanie alebo návyky svojich rodičov. Rým výrazne prispel k životnosti tohto výroku.
Jablko nepadá ďaleko od stromu
Významovo blízke predchádzajúcemu prísloviu: potomkovia sa často podobajú na rodičov povahou, správaním alebo schopnosťami.
Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá
Ľudia s podobnými vlastnosťami, záujmami alebo názormi majú tendenciu vyhľadávať jeden druhého.
Všade dobre, doma najlepšie
Cudzie miesta môžu byť príjemné, ale domov má pre človeka osobitnú hodnotu.
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí
Konflikt medzi dvoma stranami môže vytvoriť príležitosť pre niekoho ďalšieho.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie
Predčasná radosť z víťazstva môže byť nebezpečná. Rozhodujúci je až konečný výsledok.
Kto chce psa biť, palicu si nájde
Ak je človek rozhodnutý niekoho kritizovať alebo poškodiť, často si nájde zámienku bez ohľadu na skutočnosti.
Kde je vôľa, tam je cesta
Odhodlanie a vytrvalosť pomáhajú nachádzať riešenia aj v náročných situáciách.
Známe porekadlá a ustálené ľudové výroky
Pri porekadlách je klasifikácia menej jednoznačná než pri typických prísloviach. Mnohé výrazy, ktoré sa v bežných zbierkach označujú ako porekadlá, sa v širšom jazykovednom ponímaní prekrývajú s vetnými frazémami a ďalšími parémiami. Dôležitejšia než nálepka je ich funkcia: výstižne a obrazne komentujú konkrétnu situáciu.
Kto nemá v hlave, má v pätách
Keď človek zabudne niečo zariadiť alebo vziať so sebou, musí sa po to vrátiť. Výrok trefne komentuje dôsledok nepozornosti.
Trafila kosa na kameň
Používa sa v situácii, keď niekto narazí na rovnako silného, tvrdohlavého alebo schopného protivníka.
Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až sa ucho odtrhne
Opakované riskantné alebo nesprávne konanie sa napokon vypomstí.
Keď neprší, aspoň kvapká
Ak nemôžeme dostať všetko, aj malý zisk je lepší než nič.
Aj majster tesár sa utne
Každý človek môže urobiť chybu, dokonca aj odborník vo svojom odbore.
Každý chvíľku ťahá pílku
Úspech, moc či priaznivé obdobie netrvajú večne; postavenie ľudí sa môže meniť.
Vlk sýty aj ovca celá
Situácia sa vyriešila kompromisom tak, že obe strany sú viac-menej spokojné.
Z kaluže do blata
Človek sa snaží uniknúť z nepríjemnej situácie, ale dostane sa do ešte horšej.
Veľa kriku pre nič
Situácia vyvolala veľký rozruch, hoci jej skutočný význam alebo následky boli malé.
Akoby hrach na stenu hádzal
Obrazné pomenovanie márneho vysvetľovania človeku, ktorý odmieta počúvať alebo si nedá povedať.
A čo známe slovenské frazémy?
Keď už rozlišujeme jazykové pojmy, oplatí sa spomenúť aj ustálené spojenia, ktoré ľudia často automaticky nazývajú porekadlami:
mať srdce na dlani – byť úprimný, otvorený a dobrosrdečný,
mať maslo na hlave – nebyť bez viny,
hádzať flintu do žita – vzdať sa,
vodiť niekoho za nos – klamať alebo zavádzať,
mať hlavu v oblakoch – byť zasnený alebo nerealistický,
držať jazyk za zubami – mlčať,
kúpiť mačku vo vreci – kúpiť alebo prijať niečo bez dostatočného preverenia,
liať olej do ohňa – zhoršovať konflikt,
robiť z komára somára – neprimerane zveličovať,
mať hlboko do vrecka – mať málo peňazí,
byť jednou nohou v hrobe – byť veľmi starý alebo vo vážnom stave,
chytiť druhý dych – znovu získať energiu,
mať niečoho plné zuby – byť niečím veľmi unavený alebo znechutený,
ísť s kožou na trh – vystaviť sa riziku alebo verejnému hodnoteniu,
sadnúť niekomu na lep – nechať sa oklamať.
Tieto výrazy krásne ukazujú, ako silno slovenčina pracuje s metaforou. Ich doslovný význam je často absurdný, ale prenesený význam poznáme okamžite.
Slovenské príslovia ako zrkadlo hodnôt
Ak si väčšie množstvo slovenských prísloví prečítame naraz, začnú sa objavovať opakujúce sa hodnoty. Mimoriadne silno je zastúpená práca a usilovnosť: Bez práce nie sú koláče. Ďalšou témou je opatrnosť a rozvaha: Dvakrát meraj a raz rež. Časté sú aj dôsledky vlastného konania: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; Ako si kto ustelie, tak bude spať; Čo zaseješ, to budeš žať.
Veľký priestor dostávajú medziľudské vzťahy, rodina a spoločnosť: V núdzi poznáš priateľa; Jablko nepadá ďaleko od stromu; Vrana k vrane sadá. A azda neprekvapí, že v tradičnej agrárnej spoločnosti bolo množstvo výrokov spojených s počasím, úrodou, jedlom a hospodárením.
Nie všetky staré príslovia však musíme automaticky považovať za večné pravdy. Sú produktom kultúry a doby, v ktorej vznikali. Niektoré dokonale fungujú aj v 21. storočí, iné odrážajú spoločenské pomery, rodové roly či predstavy minulosti, s ktorými sa dnes nemusíme stotožňovať. Aj to z nich však robí zaujímavý historický materiál.
Môžu si príslovia protirečiť?
A ešte jedna zaujímavosť: ľudová múdrosť nie je jednotný filozofický systém. Príslovia si môžu pokojne protirečiť.
Na jednej strane môžeme povedať:
Kto zaváha, nežerie.
To nabáda k rýchlemu rozhodnutiu.
Na druhej:
Dvakrát meraj a raz rež.
To nás vyzýva k opatrnosti.
A vedľa známeho:
Vrana k vrane sadá
môžeme pracovať s predstavou, že protiklady sa priťahujú.
Nie je to chyba. Príslovia nevytvárajú súbor prírodných zákonov. Sú zásobárňou skúseností pre rozličné životné okolnosti. Múdrosť nespočíva iba v tom príslovie poznať, ale predovšetkým vedieť, kedy sa na danú situáciu skutočne hodí.
Prečo niektoré príslovia existujú v mnohých jazykoch?
Mnohé životné skúsenosti nie sú výlučne slovenské. Práca, rodina, závisť, opatrnosť, priateľstvo či nespravodlivosť sú univerzálne témy, preto môžeme nájsť významovo podobné príslovia v množstve jazykov.
Neznamená to vždy, že ich jeden národ jednoducho prevzal od druhého. Niektoré vznikali z podobnej skúsenosti nezávisle, iné sa naozaj šírili medzi kultúrami, prostredníctvom literatúry, náboženstva či jazykového kontaktu. Jazykovedná literatúra upozorňuje, že práve príslovia často nachádzajú významové paralely v rozličných jazykoch, hoci konkrétny obraz alebo formulácia sa môže líšiť.
Slovenské príslovia ako kultúrne dedičstvo
Významnú úlohu pri zachovaní slovenských prísloví zohrali ich zberatelia. Jedným z najvýznamnejších bol Adolf Peter Záturecký, ktorého rozsiahla zbierka slovenských prísloví, porekadiel a úsloví patrí k základným dielam slovenskej paremiografie.
Aj súčasný jazykovedný výskum sa vracia k tomuto materiálu. Paremiologická databáza Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV vznikala okrem iného aj z výberu približne troch tisíc jednotiek zo Zátureckého zbierky, ktoré boli považované za použiteľné z hľadiska súčasného slovenského jazyka.
Je to zaujímavý dôkaz životaschopnosti prísloví. Svet, v ktorom vznikli, sa dramaticky zmenil, no veta Bez práce nie sú koláče nepotrebuje ani po stáročiach preklad do modernej slovenčiny.
Príslovia nezomierajú – iba sa mení spôsob, akým ich používame
Príslovia a porekadlá rozhodne nepatria iba do učebníc literatúry. Objavujú sa v každodennej reči, titulkoch článkov, reklame, politických prejavoch, filmoch aj na sociálnych sieťach. Často ich zámerne meníme, skracujeme alebo parodujeme, pričom humor funguje práve preto, že pôvodnú podobu všetci poznáme.
Živý jazyk sa totiž s ustálenými výrazmi hrá. Ak poznáme pôvodné Bez práce nie sú koláče, okamžite rozpoznáme jeho paródiu alebo slovnú hračku. Práve schopnosť vytvárať nové významy na základe niečoho všeobecne známeho dokazuje, že príslovia nie sú mŕtvymi reliktmi minulosti, ale aktívnou súčasťou jazyka.
Tak teda: aký je rozdiel medzi príslovím a porekadlom?
Ak si chcete z celého článku odniesť jednu jednoduchú pomôcku, môže znieť takto:
Príslovie spravidla zovšeobecňuje skúsenosť a prináša radu, hodnotenie alebo ponaučenie. Porekadlo predovšetkým obrazne a výstižne komentuje konkrétnu situáciu.
Treba však dodať, že ide o praktické zjednodušenie, nie o matematickú hranicu. Odborné práce používajú pri rozlišovaní prísloví a porekadiel viacero kritérií a pri niektorých útvaroch sa klasifikácia môže prekrývať.
A potom sú tu ešte frazémy, ako mať srdce na dlani či hádzať flintu do žita, a pranostiky, ako Katarína na ľade, Vianoce na blate. Všetky patria do nesmierne bohatého sveta ustálených jazykových a folklórnych útvarov.
Práve v nich sa nádherne ukazuje jedna z najväčších schopností jazyka: celé generácie skúseností dokáže ukryť do jedinej krátkej vety. A hoci sa spôsob nášho života mení, mnohé postrehy našich predkov zostávajú prekvapivo aktuálne.
Veď napokon – čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel.
Na čo teda slúžia príslovia a porekadlá
Okrem kultúrneho dedičstva a národnej príslušnosti nám pri vyjadrovaní sa pomáhajú príslovia a porekadlá preto, že ich význam je ustálený naprieč spoločnosťou – všetci si ich vysvetľujú rovnako. Okrem toho sú často vtipné, kvetnatné, a môžete vďaka nim okoreniť svoj prejav, ukázať svoju sčítanosť a rozhľadenosť. Sú mimoriadne cennými jazykovými prostriedkami, ktorými svoj písomný alebo hovorený prejav posuniete na vyššiu úroveň.
Prečo by ste určite mali čas od času používať príslovia a porekadlá vo svojom prejave:
- vyjadrujú príslušnosť ku kultúrnej identite
- majú vplyvný rétorický účinok – môžete vďaka nim svoju reč alebo písaný jazyk doplniť o prvky expresívnosti a presvedčivosti
- môžete vďaka nim lepšie ilustrovať svoje stanovisko alebo poskytnúť podporné argumenty
- prezentujete sa vďaka nim ako vzdelaný človek
- mnohé sú aj zábavné a môžete ich využiť na prelomenie ľadov a odľahčenie atmosféry
Najznámejšie slovenské príslovia
Jablko nepadá ďaleko od stromu.
Klin sa klinom vybíja
Vodu káže, víno pije.
Železo treba kuť zahorúca.
Aký otec, taký syn. Aká matka, taká Katka.
Ako si si navaril, tak si aj zješ.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Kto druhému jamu kope, sám do nej aj spadne.
Kto zaváha, nežerie.
Dvakrát meraj, a raz rež.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
Kto mlčí, ten svedčí.
Kto prv príde, ten prv Melie.
Pomôž si sám, aj Boh ži pomôže.
Zíde z očí, zíde z mysle.
Dobrá rada nad zlato.
Čo oči nevidia, srdce nebolí.
Všetko zlé je na niečo dobré.
Po veľkom smiechu prichádza veľký plač.
Aj dobrého veľa škodí.
Nemému decku ani vlastná mater nerozumie.
Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Všade dobre, doma najlepšie.
Trpezlivosť ruže prináša.
Keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore.
Čas zahojí všetky rany.
Nehas, čo ťa nepáli.
Zlá burina nevyhynie.
Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť.
Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. / Po smiechu býva plač.
Peniaze svetom vládnu.
Čo sa stalo, už sa neodstane.
Kôň má štyri nohy a predsa potkne.
Šťastie sa trúsi, nešťastie sa sype.
Na dobré si treba počkať.
Dôveruj, ale preveruj.
Kto šetrí, má za tri.
Láska hory prenáša
Proti gustu žiaden dišputát.
Zabijeme jednou ranou dve muchy.
Vtáka poznáš po perí, človeka po reči.
Dielo chváli majstra.
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
Pes, ktorý šteká, nehryzie.
Pod lampou je najväčšia tma.
Tichá voda brehy myje.
Múdrejší ustúpi.
Zvyk je železná košeľa.
Zakázané ovocie najlepšie chutí.
Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí. / Urob čertu dobre, peklom sa ti odmení.
Keď dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj.
Nikto učený z neba nespadol.
Čo na srdci to na jazyku.
Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod.
Ráno múdrejšie večera.
Múdry sa aj od blázna učí.
Chudoba cti netratí.
Bez vánku sa ani lístok nepohne.
Sýty hladnému neverí.
Najznámejšie slovenské porekadlá
Narodiť sa pod šťastnou hviezdou.
Byť samé ucho.
Mať srdce na dlani.
Mať deravú pamäť.
Zaobchádzať s niekým ako v rukavičkách.
Priložiť ruku k dielu.
Staviť všetko na jednu kartu.
Mať niečoho plné zuby.
Brnkať niekomu na nervy.
Ísť hlavou proti múru.
Trafiť kliniec po hlavičke/ trafi do čierneho.
Byť piatym kolesom u voza.
Skriviť niekomu vlások.
Ťahať za jeden povraz.
Prilievať olej do ohňa.
Byť niekomu v pätách.
Padla kosa na kameň.
Nasadiť niekomu chrobáka do hlavy.
Čítať medzi riadkami.
Ukázať niekomu dvere.
Nebrať si servítku.
Vyfučať z hlavy.
Dzobať niekomu z ruky.
Z dažďa pod odkvap.
Mať niečo v malíčku.
Nevidieť si za špičku nosa.
Vychytať muchy.
Vytiahnuť tromfy.
Nevidieť ani na krok.
Vypáliť niekomu rybník.
Zaujímaš sa o vzdelávanie? Prečítaj si viac z našej rubriky Úspech.