Baltický jantár – kameň žiarivej krásy ľudí fascinoval už v prehistorickom období. Vo všetkých významných dynastiách a v každej dobe bol považovaný za znak luxusu a moci. Kedy presne bol jantár objavený po prvýkrát nie je známe, no prvé jantárové artefakty sa objavili už v dobe kamennej. Jeho éterická krása a pevné spojenie s prírodou očaruje dodnes. Ponorte sa spolu s nami do jantárovej histórie.
Jantár v praveku
Jantár sa v archeologických náleziskách vyskytuje pravidelne, a to na všetkých územiach okolo Baltického a Severného mora. Najprv to boli jantárové nugety z nálezov z obdobia skorej doby kamennej. Neskôr sa začali objavovať opracované predmety, amulety, prívesky a iné šperky. Tieto artefakty sú dôkazom, že kráse a čaru jantáru ľudia podľahli už tisícky rokov pred Kristom. Zaujal ich svojím jasným vzhľadom, hrou svetla, či teplým dotykom. Jantár považovali za kameň a jeho pôvod si nevedeli vysvetliť, čoskoro mu preto začali pripisovať rôzne mýtické a magické vlastnosti. Tým, že sa vyskytoval iba v určitých častiach sveta, sa z neho pomerne skoro stal obľúbený výmenný a obchodný artikel. Už okolo roku 4300 pred Kristom bol jantár veľmi obľúbenou surovinou. Vyrábali sa z neho prívesky, často využívané na rituálne účely. Rovnako tak sa z neho zhotovovali hrobové doplnky, ktoré sprevádzali zosnulých na druhý svet.
Z doby bronzovej pochádza jedna z prvých významných pamiatok v histórii jantáru, jantárový náhrdelník z Ingoldstadtu. Tento vzácny poklad je zložený z takmer 3 0000 jantárových korálok a musel mať nevyčísliteľnú hodnotu. Dnes si ho môžete prezrieť medzi exponátmi Historického múzea mesta Ingolstadt.
Práve v dobe bronzovej sa začalo s jantárom výraznejšie obchodovať, a tak sa rozširoval do ďalších krajín Európy. V tomto období sa objavuje aj na území terajšieho Slovenska, kedy sa aj tu tiež rozmáhal výmenný obchod. Jantár bol prestížnym materiálom a v náleziskách sa objavuje najčatejšie vo forme korálok a súčasť šperkov v kombinácii s inými materiálmi.
Starovek
Starovekí Gréci a Rimania oceňovali jantár ako luxusný tovar. Používali ho na zhotovovanie dekoratívnych predmetov, rytín a šperkov. Slúžil tiež na výmenný obchod. Pilo sa z jantárových nádob, hralo sa s jantárovými figúrkami. Bohaté ženy zase zbierali šperky a flakóny na voňavky z jantáru.
Jantáru sa tiež pripisovali liečivé účinky. Plinius starší píše vo svojom „Naturalis historia“, že jantárové amulety na tele chránia pred horúčkou. Grécky lekár Pedanio Dioskurides opísal vo svojej práci „Materia Medica“ liečivý účinok jantáru pri bolestiach a žalúdočných problémoch.
Jantár a cisár Nero
Mimoriadny vzťah k jantáru mal rímsky cisár Nero. Jantárom zdobil všetko okolo seba – príbytok aj arény pre gladiátorov. Svojich obľúbených bojovníkov obdarovával jantárovými náramkami alebo príveskami, aby im pomohli získať víťazstvo v boji. Nero tiež miloval vlasy svojej manželky, ktoré si farbila na jantárovú farbu a inšpirovala tak mnohé ďalšie ženy v Ríme. Za vlády Nera bola jantárová soška hodnotnejšia ako zdravý, mladý otrok.
Aby získal potrebné množstvo tohto nedostatkového artiklu, Nero sa rozhodol obísť sprostredkovateľov a vyslal svojho rytiera s malou prieskumnou skupinou na pobrežie Baltiského mora. Na obchodné účely precestovali všetky brehy Germánie a vrátili sa obrovskými množstvami jantáru. Položil tak základy slávnej jantárovej cesty, ktorá pôvodne slúžila na obchod s jantárom okolo Pobaltia so susednými regiónmi. Rimania ju neskôr v snahe dostať sa k zdroju vytúženého jantáru potiahli až po Rím.
Jantár v stredoveku
V stredoveku sa v katolíckych krajinách jantár používal predovšetkým na výrobu ružencov. Jeho vysokú hodnotu však feudáli čoskoro odhalili a dali výrobu a likvidáciu všetkého jantáru pod suverénne právo. Zber, spracovanie a predaj jantáru na vlastnú päsť kruto trestali.
Podľa stredovekých rukopisov z 12. storočia bol jantár známy ako jeden z najúčinnejších liekov proti celému radu chorôb a neduhov, napríklad žalúdočné ťažkosti či dysfunkcia močového mechúra. Georgius Agricola, nemecký humanistický učenec, odporúčal vo svojom spise „De peste“ rôzne jantárové zmesi ako preventívne prostriedky proti moru.
Najväčším náleziskom jantáru v Európe bola a dodnes je juhovýchodná oblasť Baltského mora, čiže dnešné pobaltské štáty a Kaliningradská oblasť. Kaliningrad je najväčšie mesto a administratívne centrum Kaliningradskej oblasti, ruskej exklávy medzi Litvou a Poľskom. Dejiny tohto mesta možno rozdeliť do štyroch období. Vzniklo ako staropruské osídlenie s názvom Twangste pred rokom 1255, neskôr sa zneho stalo poľské mesto Królewiec, a to v rokoch 1454 až 1455 a potom léno pod vedením poľského kráľa v rokoch 1456 až 1657. V rokoch 1657 až 1945 patrilo najprv Pruského kráľovstvu a neskôr Nemecku a nazývalo sa Königsberg. Po vojne pripadlo Rusku a nazýva sa Kaliningrad. Od pevninského Ruska leží 663 km západne a ako hlavný dopravný uzol s námornými a riečnymi prístavmi je sídlom veliteľstva Baltskej flotily ruského námorníctva a zároveň jedným z najväčších priemyselných centier Ruska.
V 16. a 17. storočí využívali pruskí panovníci jantár na reprezentačné účely a radi si z neho nechávali zhotovovať rôzne ozdobné predmety. Pruský dvor si objednával stovky jantárových umeleckých predmetov, predovšetkým pohárov, plechoviek, misiek a tácok, ktoré sa dostali do umeleckých zbierok európskych šľachtických dynastií ako svadobné alebo diplomatické dary. Z tejto doby pochádzajú aj prvé väčšie jantárové kusy nábytku.
Jantár a novovek
V novoveku sa jantár spracovával nielen v šperkárstve, no používal sa tiež na výrobu dekoratívnych predmetov, lámp, zdobenie nábytku, hracích dosiek a figúrok, intarzované diela a podobne. Takisto sa jeho skúmaním zaoberala medicína. Lekár a mikrobiológ Robert Koch analyzoval kyselinu jantárovú a dospel k záveru, že môže mať pozitívny, ale aj imunitný vplyv na ľudský organizmus a nepoškodzuje ho ani vo veľkých množstvách.
Až do 19. storočia sa jantár získaval zberom vyplavených kúskov na pobrežiach. V roku 1875 bola v Palmnickene založená pravdepodobne prvá baňa na jantár na svete. V roku 1926 vznikla vo východnom Prusku zlúčením viacerých spoločností špecializovaných na spracovanie jantáru Štátna jantárová manufaktúra Königsberg (Staatliche Bernstein-Manufaktur Königsberg – SBM), v ktorej sa vyrábali umelecké výrobky a rozmanité náčinie z jantáru, predmety bežnej potreby, ale aj rôzne plakety, doznaky a trofeje. Svojho času zamestnávala až 1 500 ľudí a v tom čase bola najväčšou továrňou na jantár vo svete. Aj preto bol jantár nazývaný aj „pruské zlato“. Továreň existovala do roku 1945. Počas vojny dopyt po jantárových luxusných artikloch výrazne klesol, okrem toho bola výroba neustále prerušovaná bombardovaním. Nakoniec sa priestory továrne využívali ako medzisklad nábojníc a pušiek.
Dnes možno mnohé výrobky SBM nájsť u súkromných zberateľov, ale napríklad aj vo Východopruskom štátnom múzeu v Lüneburgu a vo Východopruskom kultúrnom centre v Ellingen Residence. Kaliningradské múzeum jantáru tiež venovalo SBM jednu zo svojich výstavných miestností. Rozsiahla interná zbierka jantáru SBM, ktorá bola na konci druhej svetovej vojny vystavená v Turecku, a preto zostala nedotknutá, je teraz v starostlivosti Nemeckého múzea jantáru v Ribnitz-Damgarten.
Jantár dnes
V súčasnosti pochádza väčšina jantáru a jantárových výrobkov z pobaltiských krajín, najmä z Poľska, Lotyšska a Litvy. Za hlavné mesto jantáru je považovaný poľský Gdaňsk, ktorý jantárom doslova žije. V týchto oblastiach sa vyrába väčšina jantárových šperkov, ktoré sa vyvážajú do celej Európy, ale aj do ďalších krajín sveta.
Jantár sa naďalej teší mimoriadnej obľube. Vyniká nielne nevídanou krásou a vysokou dekoratívnosťou. Nesie so sebou aj kus fascinujúcej histórie, prepojenie s prírodou a významné metafyzické vlastnosti. Skrátka, aj medzi modernými šperkami majú tie jantárové čo povedať.
Vyberte si z tých najkrajších jantárových šperkov.
